Bratislava 5. novembra (TASR) - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI), Únia miest Slovenska (ÚMS) a Klimatická koalícia pripravili príručku, ktorá vysvetľuje, ako môžu obce a mestá využívať nástroje na kontrolu pripravovaných veterných elektrární. Korektná a otvorená komunikácia je podľa nich kľúčová. Ako uviedli, príručka „O vetre v skratke“ reaguje na kontroverzné informácie, ktoré v súvislosti s rozvojom veternej energetiky na Slovensku zaznievajú vo verejnej diskusii a na sociálnych sieťach.

„Obce nie sú pri infraštruktúrnych projektoch, nielen veterných parkoch, bezmocnými divákmi odkázanými na ministerstvá či politikov v Bratislave, ako to prezentovali sociálne siete. Práve naopak. Majú v rukách územné plánovanie, záväzné stanoviská a možnosť významne ovplyvniť podmienky posudzovania projektu,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Nová príručka upozorňuje, že najsilnejšiu pozíciu má samospráva už na začiatku prípravy projektu. Práve vtedy môže ovplyvniť jeho umiestnenie, technické riešenie či dopravné napojenie. Prostredníctvom územného plánu obec určuje prípustné využitie územia a v povoľovacom procese uplatňuje záväzné stanoviská.

„Projekty veterných elektrární môžu byť pre územie skutočným prínosom iba vtedy, keď sa pripravujú spolu s ľuďmi, ktorí v ňom žijú. Úlohou samosprávy nie je pretláčať projekty veterných elektrární, ale chrániť férový proces, verejný záujem, dôveru komunity a zodpovedný rozvoj územia. Táto príručka dáva dotknutým samosprávam praktický návod na to, ako postupovať pri týchto projektoch transparentne a systematicky,“ priblížila poradkyňa ÚMS pre energetiku Martina Repíková.

Dôležitá je najmä možnosť požadovať dôkladné preverenie všetkých potenciálnych rizík projektu. Dotknutá obec sa môže vyjadrovať k rozsahu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), navrhovať doplnenie odborných štúdií a uplatňovať požiadavky na ochranu miestnych komunikácií, zdravia obyvateľov či prírody. Pri povoľovaní veterných elektrární v akceleračných zónach má navyše stanovisko dotknutej obce k súhlasu so stavebným zámerom zákonom záväzný charakter.

„Práve tu sa kritici veterných elektrární cielene a často aj cez dezinformácie a ignorovanie znenia platných zákonov snažia vyvolávať dojem, že stanoviská obcí a miest nemajú žiadnu váhu pri povoľovacom procese. Nie je to pravda. Obce majú dôležité zákonné práva a táto príručka im má pomôcť lepšie sa v nich orientovať a využívať ich,“ dodala Dana Mareková z Klimatickej koalície.

Veterná energetika pre Slovensko predstavuje významnú ekonomickú príležitosť. SAPI pripomenula, že veterné elektrárne patria podľa medzinárodných porovnaní k najlacnejším novým zdrojom elektriny, z čoho by profitovali nielen obce a mestá, domácnosti, ale najmä slovenský priemysel.

Samosprávy majú práve vďaka všetkým legislatívnym pákam priestor rokovať s investormi o pravidelných finančných príspevkoch, investíciách do miestnej infraštruktúry, škôl, športovísk či komunitných fondov. „Veterná elektráreň nemusí byť pre obec len stavbou na horizonte. Môže byť zdrojom nových príjmov, investícií a práce aj pre miestnych ľudí. Slovensko potrebuje domácu a cenovo dostupnú elektrinu. Regióny potrebujú rozvojové impulzy. Tieto dve potreby sa môžu veľmi dobre dopĺňať. Podmienkou je férový prístup k diskusii na oboch stranách postavený na odborných argumentoch,“ zdôraznil Lacko.