Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Na Slovensku dnes pôsobí 650 registrovaných sociálnych podnikov s viac ako 9700 zamestnancami, z ktorých 67 % tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Sociálna ekonomika na Slovensku vstúpila do novej etapy rozvoja a rezort práce začal s prípravou jej prvej národnej stratégie. Na Slovensku dnes pôsobí 650 registrovaných sociálnych podnikov s viac ako 9700 zamestnancami, z ktorých 67 % tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Vyplýva to z poznatkov konferencie Quo Vadis, sociálna ekonomika, ktorú v stredu zorganizovala Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku (ASES) v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Podľa predstaviteľov rezortu a odborníkov však samotné čísla a existujúca legislatíva nestačia a sektor sa nachádza na rázcestí. Ministerstvo práce preto v spolupráci s ASES začalo pripravovať prvú Národnú stratégiu rozvoja sociálneho podnikania.
„Nemôžeme sa donekonečna chváliť, že máme legislatívu, že máme vytvorený priamy a nepriamy systém podpory, ale musíme pomenovať veci a nemôžeme sa báť pomenovať veci, ktoré jednoducho nefungujú, ktoré treba napraviť, ktoré treba rozvíjať,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky MPSVR SR Ingrid Ujváriová.
Pripravovaná stratégia má vzniknúť participatívnym spôsobom so zapojením samospráv, akademickej obce, štátnej správy i samotných podnikov z praxe. Panelová diskusia ukázala, že sociálne podniky narážajú na limity najmä pri integrácii osôb zo špecifických znevýhodnených skupín či ľudí žijúcich v generačnej chudobe. „Na to, aby ste zamestnali a na trh práce priviedli človeka, ktorý žije generačne v dlhodobej chudobe, nestačí ho len zamestnať. Nezamestnanosť je len výsledkom celej situácie, nie jej dôvodom,“ upozornila vedecká pracovníčka z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied Zuzana Polačková. Samotné zamestnanie podľa nej totiž nestačí, pokiaľ chýba nadväzujúca sieť terénnych a denných sociálnych služieb.
Odborníci zároveň zdôrazňujú potrebu rozšíriť vnímanie sociálnej ekonomiky aj mimo tradičnú pracovnú integráciu. Významný potenciál vidia v rozvoji dostupného nájomného bývania prostredníctvom bytových družstiev, v oblasti kultúry či pri zabezpečovaní základných služieb a obchodu v menej rozvinutých obciach. Nová stratégia by mala posilniť medzirezortnú spoluprácu, investičný kapitál a eliminovať riziko, že dokument zostane len formálnym podkladom bez reálneho presadenia v hospodárskej praxi.
Podľa predstaviteľov rezortu a odborníkov však samotné čísla a existujúca legislatíva nestačia a sektor sa nachádza na rázcestí. Ministerstvo práce preto v spolupráci s ASES začalo pripravovať prvú Národnú stratégiu rozvoja sociálneho podnikania.
„Nemôžeme sa donekonečna chváliť, že máme legislatívu, že máme vytvorený priamy a nepriamy systém podpory, ale musíme pomenovať veci a nemôžeme sa báť pomenovať veci, ktoré jednoducho nefungujú, ktoré treba napraviť, ktoré treba rozvíjať,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie sociálnej ekonomiky MPSVR SR Ingrid Ujváriová.
Pripravovaná stratégia má vzniknúť participatívnym spôsobom so zapojením samospráv, akademickej obce, štátnej správy i samotných podnikov z praxe. Panelová diskusia ukázala, že sociálne podniky narážajú na limity najmä pri integrácii osôb zo špecifických znevýhodnených skupín či ľudí žijúcich v generačnej chudobe. „Na to, aby ste zamestnali a na trh práce priviedli človeka, ktorý žije generačne v dlhodobej chudobe, nestačí ho len zamestnať. Nezamestnanosť je len výsledkom celej situácie, nie jej dôvodom,“ upozornila vedecká pracovníčka z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied Zuzana Polačková. Samotné zamestnanie podľa nej totiž nestačí, pokiaľ chýba nadväzujúca sieť terénnych a denných sociálnych služieb.
Odborníci zároveň zdôrazňujú potrebu rozšíriť vnímanie sociálnej ekonomiky aj mimo tradičnú pracovnú integráciu. Významný potenciál vidia v rozvoji dostupného nájomného bývania prostredníctvom bytových družstiev, v oblasti kultúry či pri zabezpečovaní základných služieb a obchodu v menej rozvinutých obciach. Nová stratégia by mala posilniť medzirezortnú spoluprácu, investičný kapitál a eliminovať riziko, že dokument zostane len formálnym podkladom bez reálneho presadenia v hospodárskej praxi.
