Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Predmetný finančný príspevok je určený výhradne na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa v určených sociálnych službách.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby, by sa mal v budúcom roku zvýšiť minimálne o 20 %. Požaduje to Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce (SKSPASP) v zásadnej pripomienke k návrhu nariadenia vlády, ktoré má určiť výšku tohto príspevku na rok 2024. Súčasný návrh považuje za nedostatočný.
Komora upozornila, že predmetný finančný príspevok je určený výhradne na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa v určených sociálnych službách. "Navrhovaná výška finančného príspevku pre rok 2024 nezodpovedá inflačným opatreniam zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej správe, t. j. v oblasti sociálnych služieb," konštatovala vo vyhlásení SKSPASP jej predsedníčka Katarína Mažárová.
Pripomenula, že zamestnancom v štátnej a verejnej správe sa od 1. januára 2023 zvýšili mzdy o 7 % a od 1. septembra 2023 sa zvýšia o ďalších 10 %. U pedagogických a odborných zamestnancov predstavuje valorizácia platov 22 %.
"Osobitne poukazujeme na rozdielne podmienky zdrojov príjmov poskytovateľov sociálnych služieb, určených na mzdy a platy svojich zamestnancov. I keď sú sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby vykonávané vo verejnom záujme, je reálne odmeňovanie pracovníkov podstatne nižšie ako odmeňovanie rovnako zaradených pracovníkov vo verejnej správe," upozornila Mažárová s tým, že neverejní poskytovatelia disponujú pre účely určenia ceny práce výhradne finančným príspevkom z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Komora vo svojej pripomienke poukázala aj na nesúlad zvýšenia príspevkov pri jednotlivých stupňoch odkázanosti fyzickej osoby. Najvyššie percentuálne zvýšenie je navrhnuté v najnižšom II. stupni odkázanosti, ktoré reálne v zariadeniach sociálnych služieb pre prijímateľov s odkázanosťou takmer neexistuje. Napríklad v dennom stacionári je najnižší III. stupeň odkázanosti, v zariadeniach pre seniorov IV. stupeň a v špecializovaných zariadeniach V. stupeň.
"Oproti tomu, najnižšie percentuálne určenie výšky príspevku od roku 2024 je v najvyšších stupňoch odkázanosti, ktoré predstavujú podstatnú časť prijímateľov zariadení sociálnej služby. U najvyššieho VI. stupňa je to len 13,5 % navýšenie finančného príspevku, v V. stupni je to 14,75 % navýšenie, v IV. stupni cca 17 % navýšenie," vyčíslila SKSPASP.
Nevyhnutnosť akceptovania pripomienky opiera komora tiež o dlhodobý nedostatok odborných pracovníkov v sociálnych službách, ako aj o legislatívne personálne požiadavky pre plnenie štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby, ktoré majú podiel na zvyšujúcich sa ďalších prevádzkových nákladoch poskytovateľov. "Zvyšovanie prevádzkových nákladov poskytovanej sociálnej služby sa prejaví vo výške úhrady za poskytovanú sociálnu službu, čím sa sociálne služby môžu pre samotného prijímateľa stať finančne nedostupné," dodala vo vyhlásení Mažárová.
Komora upozornila, že predmetný finančný príspevok je určený výhradne na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa v určených sociálnych službách. "Navrhovaná výška finančného príspevku pre rok 2024 nezodpovedá inflačným opatreniam zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej správe, t. j. v oblasti sociálnych služieb," konštatovala vo vyhlásení SKSPASP jej predsedníčka Katarína Mažárová.
Pripomenula, že zamestnancom v štátnej a verejnej správe sa od 1. januára 2023 zvýšili mzdy o 7 % a od 1. septembra 2023 sa zvýšia o ďalších 10 %. U pedagogických a odborných zamestnancov predstavuje valorizácia platov 22 %.
"Osobitne poukazujeme na rozdielne podmienky zdrojov príjmov poskytovateľov sociálnych služieb, určených na mzdy a platy svojich zamestnancov. I keď sú sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby vykonávané vo verejnom záujme, je reálne odmeňovanie pracovníkov podstatne nižšie ako odmeňovanie rovnako zaradených pracovníkov vo verejnej správe," upozornila Mažárová s tým, že neverejní poskytovatelia disponujú pre účely určenia ceny práce výhradne finančným príspevkom z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Komora vo svojej pripomienke poukázala aj na nesúlad zvýšenia príspevkov pri jednotlivých stupňoch odkázanosti fyzickej osoby. Najvyššie percentuálne zvýšenie je navrhnuté v najnižšom II. stupni odkázanosti, ktoré reálne v zariadeniach sociálnych služieb pre prijímateľov s odkázanosťou takmer neexistuje. Napríklad v dennom stacionári je najnižší III. stupeň odkázanosti, v zariadeniach pre seniorov IV. stupeň a v špecializovaných zariadeniach V. stupeň.
"Oproti tomu, najnižšie percentuálne určenie výšky príspevku od roku 2024 je v najvyšších stupňoch odkázanosti, ktoré predstavujú podstatnú časť prijímateľov zariadení sociálnej služby. U najvyššieho VI. stupňa je to len 13,5 % navýšenie finančného príspevku, v V. stupni je to 14,75 % navýšenie, v IV. stupni cca 17 % navýšenie," vyčíslila SKSPASP.
Nevyhnutnosť akceptovania pripomienky opiera komora tiež o dlhodobý nedostatok odborných pracovníkov v sociálnych službách, ako aj o legislatívne personálne požiadavky pre plnenie štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby, ktoré majú podiel na zvyšujúcich sa ďalších prevádzkových nákladoch poskytovateľov. "Zvyšovanie prevádzkových nákladov poskytovanej sociálnej služby sa prejaví vo výške úhrady za poskytovanú sociálnu službu, čím sa sociálne služby môžu pre samotného prijímateľa stať finančne nedostupné," dodala vo vyhlásení Mažárová.
