Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Slavomír
< sekcia Ekonomika

Príspevok na sociálne služby sa zvýši aj v budúcom roku

Foto: Andrej Galica

Nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2025.

Bratislava 12. júna (TASR) - Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb sa v roku 2025 zvýši. Mesačný príspevok na osobu by sa mal v budúcom roku pri pobytovej starostlivosti pohybovať od 188 do 825 eur a pri ambulantnej od 125 do 550 eur v závislosti od stupňa odkázanosti. Vyplýva to z návrhu nariadenia o výške finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2025, ktorý v stredu schválila vláda.

Na finančný príspevok majú nárok zariadenia sociálnych služieb, ktoré sa starajú o osoby odkázané na pomoc iných či o starobných dôchodcov. Poskytuje sa aj zariadeniam krízovej intervencie zriadeným obcou, ako sú napríklad nocľahárne, útulky či zariadenia núdzového bývania, ale aj nocľahárňam, v ktorých poskytuje sociálne služby neverejný poskytovateľ.

Výška príspevku na mesiac na jedno miesto v zariadení sociálnych služieb sa vypočítava ako určený násobok mesačnej minimálnej mzdy (750 eur v roku 2024) podľa stupňa odkázanosti. Výška mesačného príspevku na osobu by sa podľa stupňa odkázanosti mala zvýšiť pri ambulantnej starostlivosti o 8 až 37 eur, teda na sumu od 125 eur do 550 eur. Pri pobytovej starostlivosti ide o zvýšenie od 13 do 55 eur, výška príspevku na mesiac na jedno miesto by sa tak mala pohybovať od 188 do 825 eur podľa stupňa odkázanosti.

Príspevok na poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v nocľahárňach na mesiac na jedno miesto by mal predstavovať 0,5-násobok minimálnej mzdy za rok 2024. Príspevok na jedno miesto na mesiac je stanovený na sumu 375 eur, ročne je to na jedno miesto 4500 eur.

"Medziročným zvýšením finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou sa zabezpečí udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou, a to vzhľadom na zvyšujúci sa oprávnený dopyt po sociálnych službách dlhodobej starostlivosti," uviedlo ministerstvo práce v návrhu.

Pri poskytovaní finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie sa zohľadňuje medziročný vývoj prevádzkových nákladov v týchto zariadeniach, z ktorých najväčšiu položku tvoria náklady na mzdy a odvody zamestnancov.

Nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2025.

VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

,aktualizované 

- Americký prezident Donald Trump a jeho manželka Melania sa zúčastnia na pohrebe pápeža Františka v Ríme. Trump to potvrdil v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social.

- Pri dopravnej nehode medzi obcami Medzibrod a Slovenská Ľupča, ku ktorej došlo popoludní, zomrelo maloleté dievča.

- Pápež František zomrel na mozgovú príhodu, ktorá spôsobila kómu a "nezvratné" zlyhanie srdca.

- Polícia upozornila na šíriaci sa podvod prostredníctvom SMS. Je podľa nej mimoriadne nebezpečný najmä preto, že pôsobí dôveryhodne.

- Muž v Bratislave v pondelok neprežil zrážku s nákladným vlakom. Polícia prípad vyšetruje a začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.

- Po úmrtí pápeža Františka je svätopeterský stolec neobsadený. Počas obdobia známeho ako sedisvakancia vedenie rímskokatolíckej cirkvi preberá kolégium kardinálov.

- Vodiči sa na viacerých úsekoch slovenských ciest zdržia pre nehody. Situácia je najhoršia najmä na západnom a strednom Slovensku.

- V Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme sa v stredu bude konať omša za pápeža Františka, ktorý zomrel v pondelok ráno vo veku 88 rokov.

- Osemdesiatosem ráz zazvonil v pondelok predpoludním zvon na parížskej katedrále Notre-Dame na počesť pápeža Františka, ktorý ráno zomrel vo veku 88 rokov.

- Všetky futbalové zápasy talianskej Serie A, ktoré sa mali odohrať v priebehu pondelka, odložili. Dôvodom je úmrtie pápeža Františka.

- Cirkev i celý svet stráca smrťou pápeža Františka výnimočného pastiera, ktorý svojím životom a službou zanechal nezmazateľnú stopu. V reakcii na úmrtie pápeža Františka to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

- Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

- Biely dom vylúčil z okruhu najvyšších ciel elektroniku, na ktorú sa zatiaľ nebudú vzťahovať clá vo výške 145 % pri importe z Číny.

- Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím.

- Veľkonočné tradície ako oblievačka či šibačka môžu mať aj dnes význam, ak sa prispôsobia súčasným potrebám spoločnosti. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.