< sekcia Ekonomika

Profil akciovej spoločnosti VSŽ Košice

US Steel, ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Železiarstvo patrí na území Slovenska k najstarším výrobným odvetviam.

Bratislava 13. apríla (TASR) - TASR v rámci prehľadu najväčších priemyselných podnikov na Slovensku vydáva profil VSŽ Košice, a. s., predchodcu dnešného košického podniku U. S. Steel Košice, s. r. o.

Akciová spoločnosť VSŽ Košice sa venovala veľkoobchodnej a maloobchodnej činnosti v odbore kovy a kovové rudy, stroje a strojné zariadenia, surové železo, valcované plechy, kovové hutné výrobky, oceľové konštrukcie, rúry, vykurovacie telesá, ventilačné zariadenia, kovové odliatky, koks a koksochemické výrobky, žiaruvzdorné hmoty a stavivá.

Železiarstvo patrí na území Slovenska k najstarším výrobným odvetviam. Jeho rozvoj bol podmienený bohatým výskytom železných rúd najmä na území východného Slovenska. Železo sa tu vyrábalo už 600 rokov pred n. l., no hlavný rozvoj nastal v 13. a 14. storočí. Technológia výroby železa a ocele sa stále zdokonaľovala, až napokon 1. apríla 1959 vyústila do podpísania zakladacej listiny novodobého hutníckeho kombinátu s názvom Východoslovenské železiarne (VSŽ).

V januári 1960 sa na rozlohe viac ako 800 hektárov začala výstavba, ktorá zmenila nielen charakter Košíc a okolia, ale aj celého Slovenska. V roku 1965 bola zapálená prvá vysoká pec, spustená výroba v teplej valcovni i v koksovni. V nasledujúcom roku sa v kyslíkových konvertoroch začala taviť oceľ a postupne boli uvedené do činnosti ďalšie prevádzky pre uzavretý metalurgický cyklus. V priebehu štyroch desaťročí vyrástol v Košiciach hutnícky podnik, ktorý svojimi výrobkami dokázal získať trhy a postavenie medzi významnými oceliarskymi podnikmi. Bol prijatý za člena prestížnych medzinárodných organizácií, združujúcich výrobcov železa a ocele, stal sa partnerom renomovaných zahraničných firiem v spoločných podnikoch.

Koncom roka 1998 vo VSŽ, a. s., vypukla kríza, pretože spoločnosť ovládaná Rezešovcami nedokázala splatiť syndikovaný úver vo výške 35 miliónov USD. Keďže vo všetkých úverových vzťahoch VSŽ bolo zakotvené pravidlo defaultu, resp. cross defaultu, požiadali o splatenie úverov aj ďalší veritelia. Kríza sa naplno prejavila na prelome rokov 1998 a 1999, účty spoločnosti boli zablokované, zásoby strategických surovín sa pohybovali na minime, VSŽ zápasili s nedostatkom likvidity a prevádzkového kapitálu. Záväzky VSŽ, a. s., dosiahli v tom čase zhruba 30 miliárd Sk. Ako neskôr vyplynulo z audítorskej správy PricewaterhouseCoopers, kríze predchádzalo hospodárenie, počas ktorého výdavky VSŽ neboli pod kontrolou, dochádzalo k únikom, náklady boli neodôvodniteľne vysoké, mnohé exkluzívne zmluvy o predaji nevýhodné. Podľa tejto správy sa v železiarňach nepredávalo, ale rozdávalo.

Rezešovcov vo vedení podniku vystriedal Gabriel Eichler, ktorý mal dôveru veriteľských bánk. Za prvoradú úlohu označil konsolidáciu podniku, reštrukturalizáciu dlhov a reštrukturalizáciu samotného podniku, keďže VSŽ mali majetkový podiel v 130 spoločnostiach. Zároveň vyslovil názor, že jedným z najlepších riešení problémov VSŽ je vstup strategického partnera. Už vtedy ako jedného so záujemcov uviedol spoločnosť U. S. Steel, s ktorou VSŽ založili v januári 1998 joint venture na výrobu pocínovaných plechov.

Napriek tomu, že sa v prvej polovici roku 1999 kvôli postoju VÚB nepodarilo železiarňam uzavrieť s veriteľskými bankami stabilizačnú dohodu, tzv. stand still agreement, spoločnosť postupne zvyšovala výrobu a predaj a situácia v nej sa konsolidovala. Eichler v septembri 1999 pripustil, že firmu je možné stabilizovať vlastnými silami, vstup strategického investora z dlhodobého hľadiska však označil za nevyhnutný. Tender na poradcu VSŽ pri výbere strategického partnera a reštrukturalizácii dlhov v auguste vyhrala Deutsche Bank. U. S. Steel stále prejavovala vážny záujem o vstup do železiarní, ale jej prvá ponuka nebola pre slovenskú stranu akceptovateľná.

V novembri 1999 VSŽ, a. s., po prvýkrát zaplatila bankám úroky z úverov. Vtedy G. Eichler na tlačovej besede avizoval vytvorenie novej spoločnosti očistenej od problematických položiek, ktorá by mala vzniknúť z približne 20 železiarenských spoločností, ktorých činnosť súvisí s hutníctvom. Zdôraznil, že do novej spoločnosti by mali prejsť aktíva i pasíva VSŽ a s jej vznikom by mali súhlasiť všetky záujmové skupiny - akcionári, veritelia, štát, zamestnanci.

U. S. Steel, vláda SR a manažment železiarní podpísali 24. marca 2000 memorandum o porozumení. Konečná dohoda bola podmienená ukončením legislatívneho auditu vo VSŽ zo strany U. S. Steel, súhlasom predstavenstva USX Corporation - materskej spoločnosti US Steel a akcionárov VSŽ.

Nová etapa v histórii košických železiarní začala 24. novembra 2000, keď bola celá hutnícka časť predaná významnej americkej oceliarskej spoločnosti The United Steel Corporation (U. S. Steel).