Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Plzeňský Prazdroj Slovensko nakúpil v minulom roku 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo to predstavovalo viac ako 24.000 ton.
Autor TASR
Veľké Ripňany 7. novembra (TASR) - Eliminovať dôsledky zmeny klímy a oživiť tradíciu pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku je cieľom projektu Pre Jačmeň. Spoločne s pestovateľmi, odborníkmi z Národného lesníckeho centra a Nadáciou Ekopolis ho rozbieha Plzeňský Prazdroj Slovensko. Pilotným poľnohospodárskym družstvom, ktoré sa do projektu zapojilo, je PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch v okrese Topoľčany. "Projekt nám pomáha zavádzať také opatrenia, vďaka ktorým budeme vedieť lepšie čeliť veternej erózii aj vlahovému deficitu a zároveň sa nám bude dariť plniť prísne kritériá na kvalitu jačmeňa," povedal Štefan Korec, predseda družstva.
Slovensko patrilo v rámci Európy k sladovníckym veľmociam, ešte v roku 2020 bolo piatym najvýznamnejším exportérom sladu v Európe. Túto pozíciu však v dôsledku klimatickej zmeny postupne stráca. Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70.000 hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50.000 hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. Podľa odhadov na Slovensku aktuálne chýba 10.000 až 15.000 hektárov plochy sladovníckeho jačmeňa.
Jačmeň je plodina vysoko citlivá na vlahu. Extrémne výkyvy počasia a suchá majú dosah na jeho kvalitu, ktorá je pre pivovarníkov kľúčová. "Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem," povedal Ivan Tučník, vedúci projektu Pre Jačmeň za Plzeňský Prazdroj Slovensko.
Projekt je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. "Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší vplyv na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu. Zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou," povedal Tučník. Výsadba v PD Radošinka zahŕňa celkovo 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek a tiež moruší a líp.
Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy veľký prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. "Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Práve zavádzanie agrolesníckych systémov hospodárenia na pôde vracia dreviny do poľnohospodárskych systémov ako integrálnu súčasť farmárstva," povedal Jaroslav Jankovič, vedúci odboru pestovania lesa z Národného lesníckeho centra.
Plzeňský Prazdroj Slovensko nakúpil v minulom roku 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo to predstavovalo viac ako 24.000 ton. Do roku 2030 plánuje spoločnosť nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie a zásadne znížiť svoju uhlíkovú stopu v dodávateľskom reťazci.
Slovensko patrilo v rámci Európy k sladovníckym veľmociam, ešte v roku 2020 bolo piatym najvýznamnejším exportérom sladu v Európe. Túto pozíciu však v dôsledku klimatickej zmeny postupne stráca. Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70.000 hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50.000 hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. Podľa odhadov na Slovensku aktuálne chýba 10.000 až 15.000 hektárov plochy sladovníckeho jačmeňa.
Jačmeň je plodina vysoko citlivá na vlahu. Extrémne výkyvy počasia a suchá majú dosah na jeho kvalitu, ktorá je pre pivovarníkov kľúčová. "Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem," povedal Ivan Tučník, vedúci projektu Pre Jačmeň za Plzeňský Prazdroj Slovensko.
Projekt je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. "Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší vplyv na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu. Zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou," povedal Tučník. Výsadba v PD Radošinka zahŕňa celkovo 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek a tiež moruší a líp.
Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy veľký prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. "Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Práve zavádzanie agrolesníckych systémov hospodárenia na pôde vracia dreviny do poľnohospodárskych systémov ako integrálnu súčasť farmárstva," povedal Jaroslav Jankovič, vedúci odboru pestovania lesa z Národného lesníckeho centra.
Plzeňský Prazdroj Slovensko nakúpil v minulom roku 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo to predstavovalo viac ako 24.000 ton. Do roku 2030 plánuje spoločnosť nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie a zásadne znížiť svoju uhlíkovú stopu v dodávateľskom reťazci.
