Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Významná časť ľudí má navyše nielen nízku existujúcu rezervu, ale aj obmedzenú schopnosť ju priebežne dopĺňať.
Autor TASR
Bratislava 29. augusta (TASR) - Po období prázdninových a dovolenkových výdavkov prichádzajú na jeseň nové náklady, či už sa týkajú nového školského roka alebo začiatku vykurovacej sezóny. Pred letom pritom nemalo žiadnu finančnú rezervu 21,5 % Slovákov a ďalších 18,4 % malo k dispozícii najviac 500 eur. Na opačnom konci spektra stojí 34,7 % ľudí s rezervou nad 1500 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre inkasnú spoločnosti EOS KSI Slovensko realizovala agentúra AKO na vzorke 1000 respondentov.
Štyria z desiatich Slovákov tak vstupujú do jesene bez rezervy alebo len s veľmi obmedzeným finančným vankúšom, upozornila spoločnosť. Významná časť ľudí má navyše nielen nízku existujúcu rezervu, ale aj obmedzenú schopnosť ju priebežne dopĺňať.
„Vôbec nič si za mesiac nedokáže odložiť 17,4 % respondentov a ďalších 23,7 % najviac 50 eur. Spolu ide o 41,1 % opýtaných. Pre významnú časť domácností tak môže byť obnova rezervy po nečakanom výdavku veľmi pomalá, alebo na ňu v bežnom mesačnom rozpočte nezostáva priestor vôbec,“ priblížila spoločnosť. Najpočetnejšiu skupinu tvoria podľa prieskumu tí, ktorí si dokážu odložiť 51 až 200 eur mesačne, a to 29,3 %. Sumu 201 až 500 eur si mesačne odloží 13,6 % a viac ako 500 eur len 7,1 % respondentov.
„Finančné problémy sa často nezačínajú veľkým dlhom. Začnú sa menšími výpadkami v rozpočte a problém vzniká najmä vtedy, keď prídu opakovane. Aj domácnosť, ktorá dokáže zvládnuť jeden nečakaný výdavok, môže mať problém pri druhom alebo treťom v krátkom čase. Práve preto je dôležité nevnímať rezervu ako jednorazovo odloženú sumu, ale ako súčasť bežného finančného plánovania,“ vysvetlil výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.
September tak môže byť vhodným momentom na kontrolu rodinných financií. „Neočakávané udalosti sú súčasťou života každej domácnosti. Rezerva nedokáže zabrániť tomu, aby prišli, ale dokáže výrazne zmeniť spôsob, akým ich zvládne. Aj menšia suma odkladaná pravidelne, napríklad 30 či 50 eur, vytvára priestor na to, aby jeden neplánovaný výdavok nespustil ďalšie finančné problémy,“ doplnil špecialista spoločnosti Peter Čanda.
Štyria z desiatich Slovákov tak vstupujú do jesene bez rezervy alebo len s veľmi obmedzeným finančným vankúšom, upozornila spoločnosť. Významná časť ľudí má navyše nielen nízku existujúcu rezervu, ale aj obmedzenú schopnosť ju priebežne dopĺňať.
„Vôbec nič si za mesiac nedokáže odložiť 17,4 % respondentov a ďalších 23,7 % najviac 50 eur. Spolu ide o 41,1 % opýtaných. Pre významnú časť domácností tak môže byť obnova rezervy po nečakanom výdavku veľmi pomalá, alebo na ňu v bežnom mesačnom rozpočte nezostáva priestor vôbec,“ priblížila spoločnosť. Najpočetnejšiu skupinu tvoria podľa prieskumu tí, ktorí si dokážu odložiť 51 až 200 eur mesačne, a to 29,3 %. Sumu 201 až 500 eur si mesačne odloží 13,6 % a viac ako 500 eur len 7,1 % respondentov.
„Finančné problémy sa často nezačínajú veľkým dlhom. Začnú sa menšími výpadkami v rozpočte a problém vzniká najmä vtedy, keď prídu opakovane. Aj domácnosť, ktorá dokáže zvládnuť jeden nečakaný výdavok, môže mať problém pri druhom alebo treťom v krátkom čase. Práve preto je dôležité nevnímať rezervu ako jednorazovo odloženú sumu, ale ako súčasť bežného finančného plánovania,“ vysvetlil výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.
September tak môže byť vhodným momentom na kontrolu rodinných financií. „Neočakávané udalosti sú súčasťou života každej domácnosti. Rezerva nedokáže zabrániť tomu, aby prišli, ale dokáže výrazne zmeniť spôsob, akým ich zvládne. Aj menšia suma odkladaná pravidelne, napríklad 30 či 50 eur, vytvára priestor na to, aby jeden neplánovaný výdavok nespustil ďalšie finančné problémy,“ doplnil špecialista spoločnosti Peter Čanda.
