Bratislava 21. mája (TASR) - Rast čistých výdavkov slovenských verejných financií dosiahol v minulom roku 1,3 %, čo je o 2,6 percentuálneho bodu (p. b.) menej, ako vyžaduje trajektória schválená Európskou komisiou (EK). Kumulatívny rast čistých výdavkov za roky 2024 a 2025 aj po zahrnutí obrannej výnimky dosiahol 3,3 %, čím došlo k splneniu európskeho pravidla s rezervou až 7,0 p. b. Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom Posúdení plnenia výdavkových limitov v roku 2025.

„Takéto plnenie pravidla je sčasti ovplyvnené konsolidačnými opatreniami vlády schválenými na konci rokov 2023 a 2024, ktoré zvýšili príjmy, a tým zvýšili aj priestor na rast výdavkov, ako aj faktormi mimo kontroly vlády (pokles výdavkov na energodotácie v dôsledku poklesu cien energií),“ priblížila RRZ.

Do veľkej miery však ide podľa nej o dôsledok chybne nastaveného pravidla pre Slovensko, keďže využitie maximálneho priestoru na rast výdavkov by umožnilo v roku 2025 dosiahnuť deficit až vo výške 7,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). „To je v rozpore s hlavným cieľom pravidla - udržateľne znížiť deficit pod 3 % HDP a dlh pod 60 % HDP,“ zhodnotila rada.

Zároveň upozornila, že napriek formálnemu plneniu pravidiel je vývoj verejných financií SR výrazne negatívnejší, ako bola pôvodná odhadovaná trajektória deficitu a dlhu zo strany EK. Tá totiž pôvodne zaručovala smerovanie ku stabilizácii dlhu a v roku 2028 predpokladala na Slovensku pri splnení pravidiel deficit na úrovni 1,7 % HDP a dlh vo výške 61 % HDP. V súčasnosti však RRZ pri splnení pravidiel odhaduje v rovnakom roku deficit 5,4 % HDP a dlh 73,3 % HDP.

Rozpočtová rada pripomenula, že reformované európske fiškálne pravidlá mali umožniť krajinám cez kontrolu rastu výdavkov znižovať deficit a dlh udržateľným a realistickým spôsobom. Cieľom bolo stabilizovať verejný dlh pod 60 % HDP. „Hoci ide o na prvý pohľad jasne definovaný rámec, v prípade Slovenska bolo jeho počiatočné nastavenie chybné, na čo upozorňovala aj RRZ,“ konštatovala rada s tým, že o opravu chybného nastavenia mohlo ako jediné požiadať Ministerstvo financií (MF) SR, túto možnosť však na rozdiel od viacerých iných členských štátov EÚ nevyužilo.

Samotné plnenie európskych rozpočtových pravidiel tak podľa RRZ v prípade Slovenska nepostačuje na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Keďže národné výdavkové pravidlo vychádza z európskeho pravidla, aj jeho fungovanie je ovplyvnené týmto chybným počiatočným nastavením.

Limit verejných výdavkov, ktorý je národným pravidlom, bol na rok 2025 schválený vo výške 61,143 miliardy eur. Podľa RRZ došlo vlani k splneniu tohto limitu s rezervou 1,4 miliardy eur. Pokiaľ by sa do vyhodnotenia započítala napríklad aj schválená obranná úniková doložka, limit by bol splnený dokonca s rezervou 2,1 miliardy eur.