Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Najúspešnejšie konsolidačné stratégie teda nie sú podľa analytikov RRZ zamerané nutne len na výdavkové škrty.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Konsolidačný balíček schválený vládou na rok 2026 má v priebehu budúcej dekády výrazne horšie vplyvy na verejné financie aj ekonomický rast oproti stratégiám, ktoré by menej zaťažovali ekonomiku. Vo veľkej miere sa totiž opiera o vyššie zaťaženie ekonomickej aktivity, najmä práce a neobsahuje dostatočné trvalé úspory v správe štátu či v sociálnych transferoch, čo obmedzuje možnosti dlhodobého rastu. Upozornili na to v aktuálnom komentári analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a Pavol Majher.
Ak by bola podľa nich konsolidačná stratégia v štruktúre aktuálneho balíčka použitá na dosiahnutie cieľov do roku 2028, takáto protirastová rozpočtová politika by si v priebehu nasledujúcej dekády vyžiadala prijatie dodatočného balíka trvalých opatrení v objeme približne 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Miera neefektivity voči konsolidačnému úsiliu v celkovom objeme 3,2 % HDP tak predstavuje 32 %, vyčíslili.
„Inými slovami, tretina konsolidačného úsilia pre rok 2026 by bola vyvinutá len na neutralizovanie zlej štruktúry opatrení bez vplyvu na samotné ozdravovanie verejných financií a pokračovanie v tejto stratégii aj v rokoch 2027 a 2028 si vyžiada v priebehu budúcej dekády prijatie navyše minimálne jedného konsolidačného balíčka,“ vysvetlili analytici.
Pripomenuli, že vláda prijala pre rok 2026 konsolidačný balíček v celkovom deklarovanom objeme 2,7 miliardy eur alebo 1,9 % HDP. Ambíciou je znížiť deficit verejných financií medziročne o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,1 % HDP. Rozpočtová rada však v aktuálnej prognóze odhaduje tohtoročný schodok na úrovni 4,5 % HDP, očakávané medziročné zníženie je tak len približne polovičné. Hlavným dôvodom je nižší odhadovaný príspevok konsolidačného balíčka, ktorý podľa RRZ dosiahne objem len 1,6 miliardy eur alebo 1,1 % HDP. Zároveň má podľa hodnotenia rady časť opatrení dočasný charakter, čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie v ďalších rokoch.
„Z hľadiska štruktúry aktuálneho balíčka a jeho možných makroekonomických dopadov platí, že balíček je z takmer dvoch tretín postavený na navyšovaní príjmov (62 % z celkového objemu), a to najmä zvyšovaní zaťaženia práce (42 %). Spolu s ďalším navyšovaním korporátnych daní (3 %), minimálnymi a dočasnými škrtmi v oblasti sociálnych transferov (13 %) a obsluhe štátu (21 %) to nevytvára dostatočný priestor na ochranu rastového potenciálu ekonomiky,“ zhodnotili analytici.
Ani deklarovaný rozpočtový cieľ vlády znížiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028 pritom nebude podľa RRZ stačiť na trvalé ozdravenie verejných financií, najmä pre vplyvy spojené so starnutím populácie. Bez ďalšieho pokračovania konsolidácie by mohol schodok do roku 2040 opäť stúpnuť k úrovni 5 % HDP a hrubý dlh k hranici 75 % HDP. „Ďalšia konsolidácia tak bude nevyhnutná, avšak jej rozsah bude závisieť aj od konsolidačných balíčkov v rokoch 2026 až 2028, ich zloženia a makroekonomických dopadov. Čím menej budú konsolidácie brzdiť ekonomický rast, tým menšia bude potreba budúcich opatrení,“ zdôraznili ekonómovia.
Vo svojej štúdii modelovali aj možné úspešné stratégie, ktoré by v rokoch 2029 až 2040 priniesli menšiu potrebu dodatočnej konsolidácie vďaka vyššiemu dlhodobému rastu ekonomiky. Tieto stratégie majú podľa nich viaceré charakteristiky. Ide o podstatné trvalé úspory na prevádzke štátu, v sociálnej oblasti a ostatných výdavkoch, čím sa vytvára priestor na navýšenie prostriedkov na verejné investície. Zvýšenie nedaňových príjmov zase umožňuje nižšie zaťaženie firiem a práce. Dôležitá je tiež úloha spotrebných daní.
Najúspešnejšie konsolidačné stratégie teda nie sú podľa analytikov RRZ zamerané nutne len na výdavkové škrty. „Zmena aktuálneho protirastového daňového mixu s cieľom zníženia daní z aktivity, uskutočnená súbežne s úspornými opatreniami, je nevyhnutná pre navýšenie budúceho rastového potenciálu ekonomiky a zvýšenia jej odolnosti voči možným budúcim negatívnym šokom. Výsledkom je výrazne nižšia potreba dodatočnej konsolidácie v priebehu budúcej dekády, rýchlejšie rastúca a odolnejšia ekonomika,“ dodali.
Ak by bola podľa nich konsolidačná stratégia v štruktúre aktuálneho balíčka použitá na dosiahnutie cieľov do roku 2028, takáto protirastová rozpočtová politika by si v priebehu nasledujúcej dekády vyžiadala prijatie dodatočného balíka trvalých opatrení v objeme približne 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Miera neefektivity voči konsolidačnému úsiliu v celkovom objeme 3,2 % HDP tak predstavuje 32 %, vyčíslili.
„Inými slovami, tretina konsolidačného úsilia pre rok 2026 by bola vyvinutá len na neutralizovanie zlej štruktúry opatrení bez vplyvu na samotné ozdravovanie verejných financií a pokračovanie v tejto stratégii aj v rokoch 2027 a 2028 si vyžiada v priebehu budúcej dekády prijatie navyše minimálne jedného konsolidačného balíčka,“ vysvetlili analytici.
Pripomenuli, že vláda prijala pre rok 2026 konsolidačný balíček v celkovom deklarovanom objeme 2,7 miliardy eur alebo 1,9 % HDP. Ambíciou je znížiť deficit verejných financií medziročne o 0,9 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,1 % HDP. Rozpočtová rada však v aktuálnej prognóze odhaduje tohtoročný schodok na úrovni 4,5 % HDP, očakávané medziročné zníženie je tak len približne polovičné. Hlavným dôvodom je nižší odhadovaný príspevok konsolidačného balíčka, ktorý podľa RRZ dosiahne objem len 1,6 miliardy eur alebo 1,1 % HDP. Zároveň má podľa hodnotenia rady časť opatrení dočasný charakter, čo zvyšuje potrebu dodatočnej konsolidácie v ďalších rokoch.
„Z hľadiska štruktúry aktuálneho balíčka a jeho možných makroekonomických dopadov platí, že balíček je z takmer dvoch tretín postavený na navyšovaní príjmov (62 % z celkového objemu), a to najmä zvyšovaní zaťaženia práce (42 %). Spolu s ďalším navyšovaním korporátnych daní (3 %), minimálnymi a dočasnými škrtmi v oblasti sociálnych transferov (13 %) a obsluhe štátu (21 %) to nevytvára dostatočný priestor na ochranu rastového potenciálu ekonomiky,“ zhodnotili analytici.
Ani deklarovaný rozpočtový cieľ vlády znížiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028 pritom nebude podľa RRZ stačiť na trvalé ozdravenie verejných financií, najmä pre vplyvy spojené so starnutím populácie. Bez ďalšieho pokračovania konsolidácie by mohol schodok do roku 2040 opäť stúpnuť k úrovni 5 % HDP a hrubý dlh k hranici 75 % HDP. „Ďalšia konsolidácia tak bude nevyhnutná, avšak jej rozsah bude závisieť aj od konsolidačných balíčkov v rokoch 2026 až 2028, ich zloženia a makroekonomických dopadov. Čím menej budú konsolidácie brzdiť ekonomický rast, tým menšia bude potreba budúcich opatrení,“ zdôraznili ekonómovia.
Vo svojej štúdii modelovali aj možné úspešné stratégie, ktoré by v rokoch 2029 až 2040 priniesli menšiu potrebu dodatočnej konsolidácie vďaka vyššiemu dlhodobému rastu ekonomiky. Tieto stratégie majú podľa nich viaceré charakteristiky. Ide o podstatné trvalé úspory na prevádzke štátu, v sociálnej oblasti a ostatných výdavkoch, čím sa vytvára priestor na navýšenie prostriedkov na verejné investície. Zvýšenie nedaňových príjmov zase umožňuje nižšie zaťaženie firiem a práce. Dôležitá je tiež úloha spotrebných daní.
Najúspešnejšie konsolidačné stratégie teda nie sú podľa analytikov RRZ zamerané nutne len na výdavkové škrty. „Zmena aktuálneho protirastového daňového mixu s cieľom zníženia daní z aktivity, uskutočnená súbežne s úspornými opatreniami, je nevyhnutná pre navýšenie budúceho rastového potenciálu ekonomiky a zvýšenia jej odolnosti voči možným budúcim negatívnym šokom. Výsledkom je výrazne nižšia potreba dodatočnej konsolidácie v priebehu budúcej dekády, rýchlejšie rastúca a odolnejšia ekonomika,“ dodali.
