FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa prognózy EK by však mal deficit verejných financií mierne klesnúť už v roku 2015.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. mája (TASR) - Slovensko spĺňa podmienky na to, aby vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu. Európska komisia (EK) totiž vo svojej jarnej prognóze očakáva, že deficit verejných financií bude v rokoch 2014 a 2015 pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Skonštatoval to Inštitút finančnej politiky (IFP).
"Slovensko spĺňa všetky požiadavky Paktu pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu (EDP) pri hodnotení v júni tohto roku. Deficit notifikovaný Eurostatom za rok 2013 klesol pod nominálnu hranicu 3 % HDP, pod ktorou by mal zotrvať aj v rokoch 2014 a 2015. Zníženie nominálneho deficitu postačuje na ukončenie EDP podľa pravidiel Paktu. Navyše, SR plní aj štrukturálnu požiadavku z odporúčania EDP v roku 2009. Priemerné ročné štrukturálne konsolidačné úsilie za roky 2010-2013 vo výške 1,4 % HDP presahuje odporúčané 1 % HDP," skonštatoval hlavný ekonóm a riaditeľ IFP Martin Filko.
Komisia predpokladá, že v roku 2014 sa deficit verejných financií mierne zvýši a dosiahne 2,9 % HDP. "Výpadok príjmov z neuskutočnenia presunu dividend a nižšie príjmy z aukcie telekomunikačných licencií by mal pokryť lepší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) a príjem z pokuty dopravnému kartelu," doplnil Filko s tým, že prognóza obsahuje aj vplyv viazania výdavkov v dôsledku prekročenia dlhovej hranice 55 % HDP. "Mimoriadny príjem z osobitného odvodu z regulovaných odvetvi z SPP zatiaľ v prognóze nie je zohľadnený, ale predstavuje pozitívne riziko," skonštatoval Filko.
Podľa prognózy EK by však mal deficit verejných financií mierne klesnúť už v roku 2015, a to na úroveň 2,8 % HDP. Jarná prognóza tiež predpokladá zachovanie sadzby DPH na úrovni 20 % a zlepšenie výberu daní. Prepočty komisie tiež ukazujú, že štrukturálny deficit Slovenska stúpne o 0,2 % HDP v roku 2014 a klesne o 0,4 % HDP v nasledujúcom roku. "Napriek fiškálnej expanzii by nemalo dôjsť k výraznej odchýlke od požadovaného konsolidačného úsilia pre SR podľa definície Paktu," uviedol Filko.
Hrubý dlh verejnej správy podľa projekcie komisie prekročí ústavnú hranicu 57 % HDP v roku 2015 a dosiahne 57,8 % HDP, a to aj za predpokladu využitia príjmov z privatizácie Slovak Telekomu na zníženie dlhu.
Ako však upozorňuje Filko, makroekonomické predpoklady prognózy EK sú veľmi podobné predpokladom rozpočtu. IFP vo svojej februárovej prognóze predpokladal, že v roku 2014 hrubý domáci produkt vzrastie na úroveň 2,3 % a v roku 2015 na úroveň rovných 3 %. Európska komisia však očakáva, že slovenská ekonomika dosiahne v tomto roku štvrtý najväčší rast v rámci eurozóny. V Európskej únii by malo byť Slovensko až desiatou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou. "V rámci V4 sme podľa EK v roku 2014 na treťom mieste po Poľsku a Maďarsku. V rámci eurozóny by sme mali v roku 2015 podľa EK dosiahnuť druhý najvyšší rast v eurozóne po Lotyšsku, štvrtý najvyšší v EÚ a druhý najvyšší v regióne V4," dopĺňa Filko. Odhad vývoja vonkajšieho prostredia EK sa oproti predpokladom MF SR zlepšil. "Ekonomiky eurozóny by mali už tomto roku rásť mierne rýchlejšie, ako sa čakalo, k výraznejšiemu zlepšeniu by malo prísť v roku 2015. Jedným z dôvodov je pokračujúce oživenie domácej spotreby a investícií. Ekonomický rast by v týchto rokoch nemal byť závislý výlučne od čistého exportu," vysvetľuje Filko.
Komisia je však optimistickejšia ako IFP v prípade trhu práce v roku 2014. EK očakáva mierne rýchlejší rast zamestnanosti a s tým súvisiacu nižšiu mieru nezamestnanosti ako IFP.
"Slovensko spĺňa všetky požiadavky Paktu pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu (EDP) pri hodnotení v júni tohto roku. Deficit notifikovaný Eurostatom za rok 2013 klesol pod nominálnu hranicu 3 % HDP, pod ktorou by mal zotrvať aj v rokoch 2014 a 2015. Zníženie nominálneho deficitu postačuje na ukončenie EDP podľa pravidiel Paktu. Navyše, SR plní aj štrukturálnu požiadavku z odporúčania EDP v roku 2009. Priemerné ročné štrukturálne konsolidačné úsilie za roky 2010-2013 vo výške 1,4 % HDP presahuje odporúčané 1 % HDP," skonštatoval hlavný ekonóm a riaditeľ IFP Martin Filko.
Komisia predpokladá, že v roku 2014 sa deficit verejných financií mierne zvýši a dosiahne 2,9 % HDP. "Výpadok príjmov z neuskutočnenia presunu dividend a nižšie príjmy z aukcie telekomunikačných licencií by mal pokryť lepší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) a príjem z pokuty dopravnému kartelu," doplnil Filko s tým, že prognóza obsahuje aj vplyv viazania výdavkov v dôsledku prekročenia dlhovej hranice 55 % HDP. "Mimoriadny príjem z osobitného odvodu z regulovaných odvetvi z SPP zatiaľ v prognóze nie je zohľadnený, ale predstavuje pozitívne riziko," skonštatoval Filko.
Podľa prognózy EK by však mal deficit verejných financií mierne klesnúť už v roku 2015, a to na úroveň 2,8 % HDP. Jarná prognóza tiež predpokladá zachovanie sadzby DPH na úrovni 20 % a zlepšenie výberu daní. Prepočty komisie tiež ukazujú, že štrukturálny deficit Slovenska stúpne o 0,2 % HDP v roku 2014 a klesne o 0,4 % HDP v nasledujúcom roku. "Napriek fiškálnej expanzii by nemalo dôjsť k výraznej odchýlke od požadovaného konsolidačného úsilia pre SR podľa definície Paktu," uviedol Filko.
Hrubý dlh verejnej správy podľa projekcie komisie prekročí ústavnú hranicu 57 % HDP v roku 2015 a dosiahne 57,8 % HDP, a to aj za predpokladu využitia príjmov z privatizácie Slovak Telekomu na zníženie dlhu.
Ako však upozorňuje Filko, makroekonomické predpoklady prognózy EK sú veľmi podobné predpokladom rozpočtu. IFP vo svojej februárovej prognóze predpokladal, že v roku 2014 hrubý domáci produkt vzrastie na úroveň 2,3 % a v roku 2015 na úroveň rovných 3 %. Európska komisia však očakáva, že slovenská ekonomika dosiahne v tomto roku štvrtý najväčší rast v rámci eurozóny. V Európskej únii by malo byť Slovensko až desiatou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou. "V rámci V4 sme podľa EK v roku 2014 na treťom mieste po Poľsku a Maďarsku. V rámci eurozóny by sme mali v roku 2015 podľa EK dosiahnuť druhý najvyšší rast v eurozóne po Lotyšsku, štvrtý najvyšší v EÚ a druhý najvyšší v regióne V4," dopĺňa Filko. Odhad vývoja vonkajšieho prostredia EK sa oproti predpokladom MF SR zlepšil. "Ekonomiky eurozóny by mali už tomto roku rásť mierne rýchlejšie, ako sa čakalo, k výraznejšiemu zlepšeniu by malo prísť v roku 2015. Jedným z dôvodov je pokračujúce oživenie domácej spotreby a investícií. Ekonomický rast by v týchto rokoch nemal byť závislý výlučne od čistého exportu," vysvetľuje Filko.
Komisia je však optimistickejšia ako IFP v prípade trhu práce v roku 2014. EK očakáva mierne rýchlejší rast zamestnanosti a s tým súvisiacu nižšiu mieru nezamestnanosti ako IFP.
Udržať deficit pod 3 % HDP pomôže vláde SR oživenie domácej spotreby, tvrdia analytici
Pokračovanie ekonomického oživenia, lepší výber daní, ako aj oživenie domácej spotreby - to sú podľa analytikov hlavné faktory, ktoré by sa mohli v nasledujúcich rokoch podpísať pod udržanie deficitu verejných financií Slovenska pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) tak, ako predpovedala vo svojej najnovšej prognóze Európska komisia (EK).
"Verejným financiám by mohlo pomôcť najmä oživenie domácej spotreby, ktorá prináša viac daňových príjmov než export. Pomáhať k udržaniu deficitu by okrem iného mala aj aktivácia ďalšieho stupňa dlhovej brzdy. Vláda by tento rok mala viazať 3 % výdavkov a na budúci rok predkladať rozpočet s rovnakým alebo nižším objemom výdavkov,“ uviedol pre TASR analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Na udržanie deficitu pod 3 % HDP by mala vláda SR podľa analytikov realizovať konsolidačné opatrenia na strane výdavkov. "Vývoj dlhu, a teda prípadné prekročenie hranice 57 % HDP, bude v nasledujúcich rokoch záležať najmä od prípadnej privatizácie podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom. Ak by sa štátu podiel podarilo predať a získané peniaze by boli použité na zníženie dlhu, k prekonaniu tejto hranice by zrejme neprišlo," doplnil Baláž s tým, že vláda môže verejný dlh dočasne znížiť aj prostredníctvom zníženia likviditnej rezervy štátu.
EK však predpokladá, že celkový verejný dlh prekročí na budúci rok hranicu 57 % HDP. "To bude mať isté dôsledky pre aj pre tvorbu rozpočtu na rok 2016," poznamenal pre TASR poradca predstavenstva Sberbank Slovensko Martin Barto.
EK v prognóze ráta aj s obnovením hospodárskeho rastu štátov Európskej únie (EÚ). "Slovenská ekonomika by mala z tohto rastu profitovať a odraziť by sa to malo aj na raste domácej spotreby," tvrdí Barto.
Analytička Poštovej banky Dana Špacírová však upozorňuje, že komisia mierne zhoršila predikciu vývoja slovenskej ekonomiky na tento rok. "Zatiaľ čo v zimnej predikcii očakávala EK tohtoročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,3 %, v najnovšej prognóze počíta s rastom slovenského hospodárstva na úrovni 2,2 %. Rozdiel je to síce len nepatrný, ale predsa je. V roku 2015 by hospodársky rast Slovenska mohol podľa komisie prekonať 3-% hranicu," povedala Špacírová.
Pozitívom však je, že SR by mala v tomto roku opäť patriť medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky eurozóny. "Silnejšie tempo rastu by si mali z krajín Európskej menovej únie zaknihovať len Lotyšsko, Luxembursko a Malta," priblížila Špacírová. Slovensko by mali v hospodárskom raste v tomto roku predbehnúť Litva, Švédsko, Veľká Británia, Rumunsko, Poľsko aj Maďarsko.
Zrýchľovanie rastu slovenskej ekonomiky by sa mohlo podľa analytikov postupne premietnuť aj do znižovania nezamestnanosti. Komisia očakáva, že v tomto roku dosiahne miera nezamestnanosti v SR úroveň 13,6 %, v roku 2015 by mala poklesnúť pod hranicu 13 %. "Horšou správou je, že napriek zrýchlenému rastu ani v Európskej únii, ani na Slovensku sa nebude dariť v najbližších dvoch rokoch podstatne znižovať mieru nezamestnanosti, ktorá je dnes hlavným problémom únie," myslí si Barto.
Podľa jeho slov aj keby nezamestnanosť v SR v budúcom roku poklesla na 12,9 %, stále je vysoko nad hodnotou z roka 2008, keď bola na úrovni 7,5 %. "Hlavnou príčinou na Slovensku je štrukturálna nezamestnanosť, ktorá sa prejavuje vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných. Ten je u nás jeden z najvyšších v EÚ," dodal Barto.
Podľa tohtoročných marcových údajov Eurostatu dosiahla miera harmonizovanej nezamestnanosti v SR úroveň 13,9 %. "Bola tak naďalej šiesta najvyššia v Európskej únii. Vyššiu mieru nezamestnanosti vykázali len Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus a Portugalsko," doplnila Špacírová.
Pokračovanie ekonomického oživenia, lepší výber daní, ako aj oživenie domácej spotreby - to sú podľa analytikov hlavné faktory, ktoré by sa mohli v nasledujúcich rokoch podpísať pod udržanie deficitu verejných financií Slovenska pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) tak, ako predpovedala vo svojej najnovšej prognóze Európska komisia (EK).
"Verejným financiám by mohlo pomôcť najmä oživenie domácej spotreby, ktorá prináša viac daňových príjmov než export. Pomáhať k udržaniu deficitu by okrem iného mala aj aktivácia ďalšieho stupňa dlhovej brzdy. Vláda by tento rok mala viazať 3 % výdavkov a na budúci rok predkladať rozpočet s rovnakým alebo nižším objemom výdavkov,“ uviedol pre TASR analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Na udržanie deficitu pod 3 % HDP by mala vláda SR podľa analytikov realizovať konsolidačné opatrenia na strane výdavkov. "Vývoj dlhu, a teda prípadné prekročenie hranice 57 % HDP, bude v nasledujúcich rokoch záležať najmä od prípadnej privatizácie podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom. Ak by sa štátu podiel podarilo predať a získané peniaze by boli použité na zníženie dlhu, k prekonaniu tejto hranice by zrejme neprišlo," doplnil Baláž s tým, že vláda môže verejný dlh dočasne znížiť aj prostredníctvom zníženia likviditnej rezervy štátu.
EK však predpokladá, že celkový verejný dlh prekročí na budúci rok hranicu 57 % HDP. "To bude mať isté dôsledky pre aj pre tvorbu rozpočtu na rok 2016," poznamenal pre TASR poradca predstavenstva Sberbank Slovensko Martin Barto.
EK v prognóze ráta aj s obnovením hospodárskeho rastu štátov Európskej únie (EÚ). "Slovenská ekonomika by mala z tohto rastu profitovať a odraziť by sa to malo aj na raste domácej spotreby," tvrdí Barto.
Analytička Poštovej banky Dana Špacírová však upozorňuje, že komisia mierne zhoršila predikciu vývoja slovenskej ekonomiky na tento rok. "Zatiaľ čo v zimnej predikcii očakávala EK tohtoročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,3 %, v najnovšej prognóze počíta s rastom slovenského hospodárstva na úrovni 2,2 %. Rozdiel je to síce len nepatrný, ale predsa je. V roku 2015 by hospodársky rast Slovenska mohol podľa komisie prekonať 3-% hranicu," povedala Špacírová.
Pozitívom však je, že SR by mala v tomto roku opäť patriť medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky eurozóny. "Silnejšie tempo rastu by si mali z krajín Európskej menovej únie zaknihovať len Lotyšsko, Luxembursko a Malta," priblížila Špacírová. Slovensko by mali v hospodárskom raste v tomto roku predbehnúť Litva, Švédsko, Veľká Británia, Rumunsko, Poľsko aj Maďarsko.
Zrýchľovanie rastu slovenskej ekonomiky by sa mohlo podľa analytikov postupne premietnuť aj do znižovania nezamestnanosti. Komisia očakáva, že v tomto roku dosiahne miera nezamestnanosti v SR úroveň 13,6 %, v roku 2015 by mala poklesnúť pod hranicu 13 %. "Horšou správou je, že napriek zrýchlenému rastu ani v Európskej únii, ani na Slovensku sa nebude dariť v najbližších dvoch rokoch podstatne znižovať mieru nezamestnanosti, ktorá je dnes hlavným problémom únie," myslí si Barto.
Podľa jeho slov aj keby nezamestnanosť v SR v budúcom roku poklesla na 12,9 %, stále je vysoko nad hodnotou z roka 2008, keď bola na úrovni 7,5 %. "Hlavnou príčinou na Slovensku je štrukturálna nezamestnanosť, ktorá sa prejavuje vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných. Ten je u nás jeden z najvyšších v EÚ," dodal Barto.
Podľa tohtoročných marcových údajov Eurostatu dosiahla miera harmonizovanej nezamestnanosti v SR úroveň 13,9 %. "Bola tak naďalej šiesta najvyššia v Európskej únii. Vyššiu mieru nezamestnanosti vykázali len Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus a Portugalsko," doplnila Špacírová.
