Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Inštitút IMD tento rok zásadne prepracoval metodiku rebríčka, ktorý po novom okrem digitálnych technológií meria aj pripravenosť krajín na umelú inteligenciu (AI).
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Slovensko sa v tohtoročnom rebríčku digitálnej a umelej inteligencie (World Digital and AI Ranking 2026), ktorý zostavuje švajčiarsky inštitút IMD, umiestnilo na 57. mieste zo 70 hodnotených ekonomík. Oproti minulému roku si polepšilo o štyri priečky, no napriek tomu skončilo v rámci regiónu V4 na poslednom mieste a v Európskej únii (EÚ) sú za ním už len Bulharsko a Rumunsko. Informoval o tom v stredu na tlačovej konferencii Inštitút slobody a podnikania (ISP), ktorý je partnerom IMD pre Slovensko.
Inštitút IMD tento rok zásadne prepracoval metodiku rebríčka, ktorý po novom okrem digitálnych technológií meria aj pripravenosť krajín na umelú inteligenciu (AI). Rebríček hodnotí ekonomiky podľa 88 kritérií v piatich kľúčových faktoroch: riadenie, technológie a infraštruktúra, efektívnosť, rozvoj pracovnej sily a hodnoty. Prvú priečku v globálnom meradle obsadili Spojené štáty americké, za ktorými nasledujú Singapur a Holandsko. Z krajín V4 je najvyššie Poľsko na 34. mieste, za ktorým nasleduje Česko s 38. miestom a Maďarsko s 51. miestom.
Z analytických zistení vyplýva, že Slovensko má, paradoxne, dobre nastavené pravidlá na papieri, no výrazne zaostáva v praxi. V podfaktore digitálneho a AI riadenia si krajina polepšila na 29. miesto, pričom v zákonnej ochrane súkromia obsadila dokonca celkové prvenstvo. „Keď sa pozrieme na naše silné stránky, tak by sa to dalo zosumarizovať do vety: Zdá sa, že pravidlá máme nastavené vcelku dobre. Pokiaľ ide o ochranu súkromia, sme dokonca jediný indikátor, v ktorom sme v rebríčku na prvom mieste,“ uviedol predseda ISP Ján Oravec.
Najslabšou stránkou, naopak, zostáva celková efektívnosť (65. miesto), kde rebríček negatívne hodnotí nízke investície do AI, slabé reálne zavádzanie technológií vo firmách či verejnej správe a nedostatok talentov. Až 61,3 % slovenských respondentov v prieskume uviedlo ako bariéru nízku pripravenosť zákazníkov a partnerov.
Podľa Oravca sa ukazuje, že Slovensko potrebuje vytvoriť otvorenejšie podmienky pre zahraničných odborníkov, zlepšiť spoluprácu firiem s univerzitami a zabezpečiť predvídateľné investičné prostredie, aby dokázalo premeniť dobré legislatívne základy na reálny hospodársky rast.
Inštitút IMD tento rok zásadne prepracoval metodiku rebríčka, ktorý po novom okrem digitálnych technológií meria aj pripravenosť krajín na umelú inteligenciu (AI). Rebríček hodnotí ekonomiky podľa 88 kritérií v piatich kľúčových faktoroch: riadenie, technológie a infraštruktúra, efektívnosť, rozvoj pracovnej sily a hodnoty. Prvú priečku v globálnom meradle obsadili Spojené štáty americké, za ktorými nasledujú Singapur a Holandsko. Z krajín V4 je najvyššie Poľsko na 34. mieste, za ktorým nasleduje Česko s 38. miestom a Maďarsko s 51. miestom.
Z analytických zistení vyplýva, že Slovensko má, paradoxne, dobre nastavené pravidlá na papieri, no výrazne zaostáva v praxi. V podfaktore digitálneho a AI riadenia si krajina polepšila na 29. miesto, pričom v zákonnej ochrane súkromia obsadila dokonca celkové prvenstvo. „Keď sa pozrieme na naše silné stránky, tak by sa to dalo zosumarizovať do vety: Zdá sa, že pravidlá máme nastavené vcelku dobre. Pokiaľ ide o ochranu súkromia, sme dokonca jediný indikátor, v ktorom sme v rebríčku na prvom mieste,“ uviedol predseda ISP Ján Oravec.
Najslabšou stránkou, naopak, zostáva celková efektívnosť (65. miesto), kde rebríček negatívne hodnotí nízke investície do AI, slabé reálne zavádzanie technológií vo firmách či verejnej správe a nedostatok talentov. Až 61,3 % slovenských respondentov v prieskume uviedlo ako bariéru nízku pripravenosť zákazníkov a partnerov.
Podľa Oravca sa ukazuje, že Slovensko potrebuje vytvoriť otvorenejšie podmienky pre zahraničných odborníkov, zlepšiť spoluprácu firiem s univerzitami a zabezpečiť predvídateľné investičné prostredie, aby dokázalo premeniť dobré legislatívne základy na reálny hospodársky rast.
