Bratislava 15. apríla (OTS) - Môžu sa premeniť na čerstvé vajcia a vrátiť späť do regálov obchodov. Takto sa dá jednoducho opísať nový prístup k zmysluplnému využívaniu nespotrebovaných potravín.

Slovensko, podobne ako zvyšok Európy, dlhodobo zápasí s plytvaním potravinami. Ročne sa u nás vyprodukuje viac ako 500 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje približne 99 kilogramov na obyvateľa. Až dve tretiny (67 %) tohto odpadu pochádzajú z domácností, zvyšná tretina (33 %) vzniká pri výrobe a spracovaní potravín, ich distribúcii a v obchodoch. Znižovanie množstva potravinového odpadu je zároveň cieľom európskej legislatívy. Revízia rámcovej smernice o odpade stanovuje, že do roku 2030 sa má jeho množstvo znížiť o 10 % na obyvateľa pri spracovaní a výrobe a 30 % v maloobchode, stravovacích službách a domácnostiach.

Práve na túto výzvu reaguje iniciatíva dobrovoľných záväzkov Parkan Crudes, ktorá v spolupráci s viacerými partnermi prináša praktické riešenie cirkulárnej ekonomiky a umožňuje využiť potraviny, ktoré už nie sú vhodné na konzumáciu ľuďmi.

Druhý život nepredaných potravín

Základom riešenia sú potraviny rastlinného pôvodu a vybrané pasterizované produkty, ktoré už nebolo možné ďalej predať ani darovať. Tieto potraviny sa spracujú na krmivo pre larvy muchy čiernej, ktoré z nich vytvárajú bohatý zdroj bielkoviny využívaný ako prímes do krmiva pre hydinu. Sliepky kŕmené týmto krmivom znášajú vajcia, ktoré sa vracajú späť do obchodov.

Takéto vajcia sú nielen čerstvé, ale aj ekologickejšie. Keďže bielkoviny v krmive vznikajú na hmyzej farme na Slovensku, nie je potrebné dovážať sóju zo zahraničia. Znižujú sa tak emisie spojené s jej pestovaním a dopravou, ako aj nároky na vodu a pôdu. Vedľajší produkt z chovu hmyzu sa využíva ako prírodné hnojivo. Celý proces prebieha podľa platných pravidiel a pod prísnou kontrolou.

Konkrétne čísla a merateľné dopady

Tento prístup prinesie aj konkrétne výsledky. Z jednej tony nepredaných potravín môže vzniknúť približne osemtisíc až desaťtisíc vajec. Nahradením bežného spracovania v bioplynových staniciach dokážeme hmyzou farmou pri jednej tone potravín znížiť emisie CO₂ o 1 780 kg, eliminovať potrebu 300 kg dovážanej sóje a získať 400 kg hmyzieho hnojiva ako vedľajšieho produktu.

„Nepredané potraviny dnes často končia ako odpad, hoci by sa dali využiť lepšie. My ich spracujeme na krmivo pre sliepky a výsledkom sú vajcia, ktoré sa vrátia späť do obchodov. Nejde o experiment, ale o funkčný model, ktorý prepája obchody, farmárov, spracovanie potravín aj dáta do jedného uzavretého systému. Momentálne prebieha pilotná fáza projektu, v ktorej celý proces testujeme v reálnych podmienkach, a ktorého výsledky očakávame koncom mája,“ vysvetľuje spoluzakladateľ Parkan Crudes Erik Nickman.

Cirkularita ako systémové riešenie

Podľa organizácie Circular Slovakia je práve takéto prepojenie jednotlivých častí potravinového reťazca základom fungujúcej cirkulárnej ekonomiky. „Táto iniciatíva dobrovoľných záväzkov je prvá svojho druhu na Slovensku a prináša zmenu zdola nahor. Vytvára priestor na otvorenú diskusiu, prepája kľúčových aktérov a urýchľuje spoluprácu aj inovácie. Vďaka tomu majú nové cirkulárne riešenia vyššiu šancu stať sa trhovo uplatniteľnými. Dobrovoľný a neformálny charakter iniciatívy Parkan Crudes zároveň ukazuje, že dobrovoľné záväzky môžu byť novým etalónom spolupráce, ktorý pomáha prenášať cirkulárne modely z teórie do praxe,“ uvádza Denisa Rášová z Circular Slovakia.

Spotrebitelia sú na cirkulárne potraviny pripravení

Pozitívne na tento koncept reagujú aj spotrebitelia. Spotrebiteľská analýza realizovaná v rámci projektu Parkan Crudes ukazuje, že približne dve tretiny respondentov by vajcia od sliepok kŕmených hmyzou bielkovinou vyskúšali. Podobný podiel respondentov zároveň deklaroval ochotu zaplatiť za takýto produkt mierne vyššiu cenu, najčastejšie v rozmedzí desať až dvadsať percent. Pri nákupe vajec sú však naďalej rozhodujúcimi faktormi najmä kvalita, pôvod a cena. Výsledky prieskumu naznačujú, že prijatie cirkulárnych potravín výrazne rastie v momente, keď spotrebitelia rozumejú ich pôvodu, bezpečnosti a environmentálnemu prínosu.

Spolupráca naprieč potravinovým reťazcom

Spolupráca viacerých partnerov naprieč potravinovým reťazcom je pri podobných riešeniach nevyhnutná. Projekt preto vzniká v spolupráci odborníkov z oblasti práva, technológií, spracovania potravín, obalov a udržateľnosti, ktorí nastavujú procesy tak, aby celý model fungoval transparentne a v súlade s platnou legislatívou.

Na pilotnom projekte iniciatívy Parkan Crudes spolupracujú TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., City Care s.r.o. (Parkan Crudes), ENVI - PAK, a.s., CYRKL Zdrojová platforma, s.r.o., Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z., Lucia Korbélyiová – enviro consulting, Circular Slovakia, záujmové združenie právnických osôb, Flexible Circularity a agentúra Seesame, pričom každý z partnerov prináša do projektu svoje know-how – od práva, technológií a spracovania potravín, cez obaly, dáta a udržateľnosť až po koordináciu a komunikáciu.

Podporovateľom iniciatívy je Platforma potravinovej pomoci Slovensko, pričom je realizovaná aj s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva.

Iniciatíva je zároveň otvorená aj ďalším partnerom naprieč potravinovým reťazcom, ktorí majú záujem zapojiť sa do rozvoja cirkulárnych riešení a prispieť k efektívnejšiemu využívaniu potravín v praxi.