Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Rast cien energií v eurozóne sa zatiaľ nepremietol do cien ďalších tovarov a služieb.
Autor TASR
Helsinki 6. októbra (TASR) - Rast cien energií v eurozóne sa zatiaľ nepremietol do cien ďalších tovarov a služieb, navyše, zvyšovanie výnosov dlhopisov v poslednom období pravdepodobne zmierni cenové tlaky, keďže ovplyvňuje ekonomický rast. Povedal to v utorok guvernér fínskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Olli Rehn. Informovala o tom agentúra Reuters.
Inflácia v eurozóne dosiahla v septembri 3,8 %, čo znamená najvyššie tempo rastu spotrebiteľských cien za tri roky. Miera inflácie je zároveň takmer dvakrát vyššia, než predstavuje inflačný cieľ ECB. Ten je stanovený na 2 %.
Aj keď mnohí finančníci uvádzajú, že v prípade inflácie hrozí riziko, že reálne hodnoty budú vyššie, než naznačujú prognózy, podľa Rehna je potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré zasa pôsobia na ekonomiku opačným smerom. „Rast úrokových sadzieb má podiel na spomaľovaní tempa ekonomického rastu a zároveň obmedzuje rozsah premietania cien energií do cien ďalších produktov a do vývoja miezd,“ povedal Rehn, ktorý tak potvrdil niektoré skoršie vyjadrenia hlavného ekonóma ECB Philipa Lanea.
Aj členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová, známa v ECB ako zástankyňa tvrdšej menovej politiky, nedávno upozornila, že ekonomika by mohla na rastúce náklady na obsluhu dlhu reagovať omnoho výraznejšie, než sa pôvodne očakávalo. To by sa odrazilo na zmiernení strednodobých inflačných tlakov.
Výnosy kľúčových dlhopisov naprieč eurozónou vzrástli v poslednom období na najvyššiu úroveň za viac než desaťročie. Čiastočne nasledovali vývoj výnosov amerických dlhopisov a čiastočne sa pod to podpísali zvýšené obavy o udržateľnosť dlhu v európskych krajinách.
Čo sa týka najbližších krokov ECB, Rehn sa podobne ako ďalší predstavitelia banky odmietol k tomu vyjadriť a uviedol, že banka bude rozhodovať na základe dostupných ekonomických dát. Finančné trhy však očakávajú, že ECB by mohla v nasledujúcich mesiacoch zvýšiť úrokové sadzby dvakrát až trikrát, pričom jedno zo zvýšení by mohlo prísť v decembri. V prípade tohto zasadnutia ECB stanovili trhy pravdepodobnosť zvýšenia úrokových sadzieb na 80 %.
Inflácia v eurozóne dosiahla v septembri 3,8 %, čo znamená najvyššie tempo rastu spotrebiteľských cien za tri roky. Miera inflácie je zároveň takmer dvakrát vyššia, než predstavuje inflačný cieľ ECB. Ten je stanovený na 2 %.
Aj keď mnohí finančníci uvádzajú, že v prípade inflácie hrozí riziko, že reálne hodnoty budú vyššie, než naznačujú prognózy, podľa Rehna je potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré zasa pôsobia na ekonomiku opačným smerom. „Rast úrokových sadzieb má podiel na spomaľovaní tempa ekonomického rastu a zároveň obmedzuje rozsah premietania cien energií do cien ďalších produktov a do vývoja miezd,“ povedal Rehn, ktorý tak potvrdil niektoré skoršie vyjadrenia hlavného ekonóma ECB Philipa Lanea.
Aj členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová, známa v ECB ako zástankyňa tvrdšej menovej politiky, nedávno upozornila, že ekonomika by mohla na rastúce náklady na obsluhu dlhu reagovať omnoho výraznejšie, než sa pôvodne očakávalo. To by sa odrazilo na zmiernení strednodobých inflačných tlakov.
Výnosy kľúčových dlhopisov naprieč eurozónou vzrástli v poslednom období na najvyššiu úroveň za viac než desaťročie. Čiastočne nasledovali vývoj výnosov amerických dlhopisov a čiastočne sa pod to podpísali zvýšené obavy o udržateľnosť dlhu v európskych krajinách.
Čo sa týka najbližších krokov ECB, Rehn sa podobne ako ďalší predstavitelia banky odmietol k tomu vyjadriť a uviedol, že banka bude rozhodovať na základe dostupných ekonomických dát. Finančné trhy však očakávajú, že ECB by mohla v nasledujúcich mesiacoch zvýšiť úrokové sadzby dvakrát až trikrát, pričom jedno zo zvýšení by mohlo prísť v decembri. V prípade tohto zasadnutia ECB stanovili trhy pravdepodobnosť zvýšenia úrokových sadzieb na 80 %.
