Bratislava 3. októbra (TASR) - V súvislosti s vládnym konsolidačným balíčkom prichádzajú od roku 2026 legislatívne zmeny, ktoré nezasiahnu len verejné financie, ale aj samotné fungovanie živnostníkov a firiem. Úpravy daňového a odvodového systému sa dotknú aj osôb pracujúcich formou tzv. fiktívnych živností, keďže sa zvyšuje tlak na ich reklasifikáciu, znižuje sa hranica pre vyššie sadzby dane z príjmov a skôr vznikne povinnosť platiť sociálne a zdravotné odvody. Upozornili na to odborníci z poradenskej spoločnosti Highgate Law & Tax.

Ministerstvo financií podľa Highgate Law & Tax vypočítalo, že tzv. švarcsystém stojí štátnu pokladnicu teoreticky ročne až 648 miliónov eur. Živnostníci v súčasnosti totiž odvádzajú z celkovej ceny práce šesťnásobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, aj preto sa zákonodarca rozhodol skrátiť odvodové prázdniny živnostníkov a upraviť daňové zaťaženie.

Spolupráca so živnostníkmi síce prináša mnohé výhody, avšak okrem osobitnej právnej pozície živnostníka môže nesprávne nastavenie vzťahov mať pre firmu negatívne následky. Švarcsystém prináša viaceré právno-regulačné výzvy. Okrem administratívnej sankcie je pri ňom totiž možné teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenia dane a poistného alebo trestného činu neoprávneného podnikania.

„Pojem fiktívny živnostník sa vzťahuje na osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú činnosti za podmienok zhodných so zamestnaneckým pomerom. Takíto jednotlivci často pracujú v pevne stanovených pracovných časoch, s pevne určenou odmenou a na mieste klienta, pričom využívajú jeho infraštruktúru. Napríklad robotník vo výrobnej fabrike, ktorý formálne figuruje ako živnostník, no reálne plní úlohy bežného zamestnanca,“ spresnil Peter Varga, partner a advokát v Highgate Group.

Firmy, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov, čelia výraznému riziku. Pri kontrole zo strany úradov môžu byť vystavené vysokým pokutám a iným sankciám. Za nelegálne zamestnávanie na živnosť udeľuje štát firmám pokutu od 2000 do 200.000 eur, po prijatej novele sa dolná hranica zvýši na 4000 eur. Pri kontrolách zo strany finančnej správy môžu byť tieto sankcie ešte vyššie.

Novelou Zákonníka práce sa z definície závislej činnosti vypúšťa znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Tento krok má zjednotiť právny výklad s realitou flexibilných foriem práce a zamedziť obchádzaniu pracovnoprávnych vzťahov.

„Ak sa vypustí znak pracovného času zo závislej práce, všetky ostatné indikátory - osobný výkon, pokyny, zodpovednosť voči firme - začnú hrať väčšiu rolu. Ak sa firma spolieha len na to, že živnostník nemá fixný pracovný čas, už takéto nastavenie nebude tak ľahko obhájiteľné,“ dodal Varga.