Referendum 2026
Všetky správy
Hojsík zopakoval, že domáca, zelená energia a nezávislosť od dovozov energií sú najlepším receptom na nízke ceny, kvalitné pracovné miesta a silnú ekonomiku.
Autor TASR
Brusel 17. júla (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok predstavila Akčný plán na preskúmanie systému emisných povoleniek (ETS), ktorý má za cieľ podporiť európsky priemysel pri prechode na čistú energiu a elektrifikáciu. K revízii tohto plánu sa vyjadrili viaceré politické frakcie Európskeho parlamentu (EP), informuje spravodajca TASR.
Český europoslanec a koordinátor Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) vo Výbore EP pre životné prostredie Alexandr Vondra vyzval eurokomisiu, aby sa preskúmanie využilo ako príležitosť na zásadnú reformu systému, ktorý „podkopáva priemyselnú konkurencieschopnosť Európy“ a zvyšuje náklady pre podniky a občanov. Tvrdí, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami musí byť pozastavený alebo reformovaný, aby podporil suverenitu a konkurencieschopnosť Európy.
„Komisia by mala zastaviť alebo spomaliť postupné vyraďovanie bezplatných kvót, najmä pre sektory, kde sa to znižuje ťažko. Bezplatné prideľovanie kvót by sa malo zachovať aj po roku 2030 pre diaľkové vykurovanie, najmä v členských štátoch, kde milióny domácností závisia od sietí diaľkového vykurovania,“ opísal situáciu. Tvrdí, že EK by mala posúdiť, či je súčasná trajektória znižovania emisií ekonomicky a technologicky realistická.
Frakcia Zelených oznámila, že plán EK „výrazne oslabí trhové riešenia pre opatrenia v oblasti klímy a budúcnosť európskeho priemyslu“. Zelení sa obávajú, že vďaka tomuto návrhu budú znečisťujúce priemyselné odvetvia vypúšťať viac emisií, dlhšie a za nižšiu cenu. Návrh zvýšiť počet bezplatných kvót na emisie CO2 považujú za rozpor s trhovou motiváciou pre investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Nemecký europoslanec a tieňový spravodajca Zelených vo Výbore EP pre životné prostredie Michael Bloss upozornil, že EK dáva priemyselným odvetviam licenciu znečisťovať životné prostredie ešte dlhšie a za nižšie náklady. „Naše deti zaplatia účet kompromismi v oblasti kvality života, zdravia a slobody. Oslabenie systému obchodovania s emisiami poškodzuje spoločnosti, ktoré vytvárajú pracovné miesta a rast prostredníctvom výroby šetrnej ku klíme,“ odkázal.
Podpredseda EP, slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS), člen výboru pre životné prostredie, v mene liberálnej frakcie Obnovme Európu pre TASR uviedol, že revízia systému ETS je potrebná aj preto, že národné vlády vrátane tej slovenskej nevyužívajú peniaze, ktoré majú za povolenky na nahradzovanie fosílnych palív v priemysle a domácnostiach. Ocenil, že EK navrhla, aby členské štáty museli využívať aspoň 50 % národných príjmov z povoleniek na podporu dekarbonizácie sektorov, ktoré ich platia.
„Na Slovensku by to bolo 150 miliónov eur ročne na inovácie a konkurencieschopnosť namiesto rozdávania. Peniaze, ktoré priemysel z povoleniek na Slovensku dostáva, sú rozdávané spriazneným oligarchom ako kompenzácie,“ vysvetlil a dodal, že dekarbonizáciu priemyslu podporuje na Slovensku iba EÚ cez Modernizačný fond.
Hojsík zopakoval, že domáca, zelená energia a nezávislosť od dovozov energií sú najlepším receptom na nízke ceny, kvalitné pracovné miesta a silnú ekonomiku. „Súčasne to pomáha riešiť klimatickú krízu, ktorá len počas poslednej vlny horúčav v Európe zabila odhadom 15.000 ľudí,“ upozornil.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Český europoslanec a koordinátor Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) vo Výbore EP pre životné prostredie Alexandr Vondra vyzval eurokomisiu, aby sa preskúmanie využilo ako príležitosť na zásadnú reformu systému, ktorý „podkopáva priemyselnú konkurencieschopnosť Európy“ a zvyšuje náklady pre podniky a občanov. Tvrdí, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami musí byť pozastavený alebo reformovaný, aby podporil suverenitu a konkurencieschopnosť Európy.
„Komisia by mala zastaviť alebo spomaliť postupné vyraďovanie bezplatných kvót, najmä pre sektory, kde sa to znižuje ťažko. Bezplatné prideľovanie kvót by sa malo zachovať aj po roku 2030 pre diaľkové vykurovanie, najmä v členských štátoch, kde milióny domácností závisia od sietí diaľkového vykurovania,“ opísal situáciu. Tvrdí, že EK by mala posúdiť, či je súčasná trajektória znižovania emisií ekonomicky a technologicky realistická.
Frakcia Zelených oznámila, že plán EK „výrazne oslabí trhové riešenia pre opatrenia v oblasti klímy a budúcnosť európskeho priemyslu“. Zelení sa obávajú, že vďaka tomuto návrhu budú znečisťujúce priemyselné odvetvia vypúšťať viac emisií, dlhšie a za nižšiu cenu. Návrh zvýšiť počet bezplatných kvót na emisie CO2 považujú za rozpor s trhovou motiváciou pre investície do obnoviteľných zdrojov energie.
Nemecký europoslanec a tieňový spravodajca Zelených vo Výbore EP pre životné prostredie Michael Bloss upozornil, že EK dáva priemyselným odvetviam licenciu znečisťovať životné prostredie ešte dlhšie a za nižšie náklady. „Naše deti zaplatia účet kompromismi v oblasti kvality života, zdravia a slobody. Oslabenie systému obchodovania s emisiami poškodzuje spoločnosti, ktoré vytvárajú pracovné miesta a rast prostredníctvom výroby šetrnej ku klíme,“ odkázal.
Podpredseda EP, slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS), člen výboru pre životné prostredie, v mene liberálnej frakcie Obnovme Európu pre TASR uviedol, že revízia systému ETS je potrebná aj preto, že národné vlády vrátane tej slovenskej nevyužívajú peniaze, ktoré majú za povolenky na nahradzovanie fosílnych palív v priemysle a domácnostiach. Ocenil, že EK navrhla, aby členské štáty museli využívať aspoň 50 % národných príjmov z povoleniek na podporu dekarbonizácie sektorov, ktoré ich platia.
„Na Slovensku by to bolo 150 miliónov eur ročne na inovácie a konkurencieschopnosť namiesto rozdávania. Peniaze, ktoré priemysel z povoleniek na Slovensku dostáva, sú rozdávané spriazneným oligarchom ako kompenzácie,“ vysvetlil a dodal, že dekarbonizáciu priemyslu podporuje na Slovensku iba EÚ cez Modernizačný fond.
Hojsík zopakoval, že domáca, zelená energia a nezávislosť od dovozov energií sú najlepším receptom na nízke ceny, kvalitné pracovné miesta a silnú ekonomiku. „Súčasne to pomáha riešiť klimatickú krízu, ktorá len počas poslednej vlny horúčav v Európe zabila odhadom 15.000 ľudí,“ upozornil.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
