Attack on Prime Minister
News in English
Hovorkyňa ministerstva dopravy poznamenala, že medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) - Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, stav prípravy slovenskej časti projektu vysokorýchlostnej železnice V4 i modernizácia prístavu v Bratislave. To boli hlavné body rokovania štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy (MD) SR Denisy Žilákovej s Heraldom Ruijtersom z Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu (DG MOVE) v Európskej komisii (EK). Informovala o tom hovorkyňa MD Petra Poláčiková.
"Veľmi oceňujeme záujem Európskej komisie o modernizáciu dopravnej infraštruktúry na Slovensku, svedčí o tom aj osobná návšteva pána Heralda Ruijtersa. Sme si vedomí všetkých záväzkov, ktoré máme v oblasti modernizácie a výstavby železničných koridorov. Pracujeme naozaj tvrdo na tom, aby sme ďalej mohli na tieto projekty čerpať eurofondy," uviedla Žiláková.
O možnosti získavať európske zdroje svedčí podľa nej aj informácia, s ktorou do Bratislavy prišiel Ruijters, že Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova a na projektovú prípravu ďalších úsekov R4 smerom na hranicu s Poľskom.
Predmetom rokovania boli podľa hovorkyne pripravované projekty do CEF v rámci aktuálneho rozpočtu EÚ, ale aj projekty do programového obdobia 2028 - 2034 vzhľadom na fakt, že plánovanie dopravných stavieb je dlhodobý proces.
Poznamenala, že medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4. Slovensko nechce byť v tomto procese obídené, preto vynakladá maximálne úsilie pri tvorbe a finalizácii štúdie uskutočniteľnosti, aby sa mohlo pokračovať s prípravou projektu a dobehli sa ostatné krajiny V4.
Modernizácia prístavov na Dunaji je podľa Poláčikovej téma, ktorá bola v posledných rokoch odsunutá. Vďaka modernizácii by bolo možné presunúť značnú časť tovarov na vodnú cestu a tak odľahčiť cesty a železnice. V prípade bratislavského prístavu bude potrebné dokončiť proces majetkoprávneho vysporiadania, aby mali Verejné prístavy vlastníctvo pozemkov a infraštruktúry a mohli na modernizáciu čerpať eurofondy, vrátane CEF.
Ruijters sa so Žilákovou dohodli na stretnutí na východe Slovenska v druhej polovici apríla 2024, kde by boli prizvaní aj kolegovia z Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ako i zástupcovia EK, aby videli prihraničný región a potenciál nových projektov a prepojení aj v súvislosti s koridormi solidarity. Práve napojenie Európskej únie na Ľvov má strategický význam pre podporu Ukrajiny.
"Veľmi oceňujeme záujem Európskej komisie o modernizáciu dopravnej infraštruktúry na Slovensku, svedčí o tom aj osobná návšteva pána Heralda Ruijtersa. Sme si vedomí všetkých záväzkov, ktoré máme v oblasti modernizácie a výstavby železničných koridorov. Pracujeme naozaj tvrdo na tom, aby sme ďalej mohli na tieto projekty čerpať eurofondy," uviedla Žiláková.
O možnosti získavať európske zdroje svedčí podľa nej aj informácia, s ktorou do Bratislavy prišiel Ruijters, že Slovensko získalo viac ako 69 miliónov eur z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova a na projektovú prípravu ďalších úsekov R4 smerom na hranicu s Poľskom.
Predmetom rokovania boli podľa hovorkyne pripravované projekty do CEF v rámci aktuálneho rozpočtu EÚ, ale aj projekty do programového obdobia 2028 - 2034 vzhľadom na fakt, že plánovanie dopravných stavieb je dlhodobý proces.
Poznamenala, že medzi projektami, ktoré bude SR presadzovať, je aj budovanie vysokorýchlostného vlakového spojenia krajín V4. Slovensko nechce byť v tomto procese obídené, preto vynakladá maximálne úsilie pri tvorbe a finalizácii štúdie uskutočniteľnosti, aby sa mohlo pokračovať s prípravou projektu a dobehli sa ostatné krajiny V4.
Modernizácia prístavov na Dunaji je podľa Poláčikovej téma, ktorá bola v posledných rokoch odsunutá. Vďaka modernizácii by bolo možné presunúť značnú časť tovarov na vodnú cestu a tak odľahčiť cesty a železnice. V prípade bratislavského prístavu bude potrebné dokončiť proces majetkoprávneho vysporiadania, aby mali Verejné prístavy vlastníctvo pozemkov a infraštruktúry a mohli na modernizáciu čerpať eurofondy, vrátane CEF.
Ruijters sa so Žilákovou dohodli na stretnutí na východe Slovenska v druhej polovici apríla 2024, kde by boli prizvaní aj kolegovia z Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny, ako i zástupcovia EK, aby videli prihraničný región a potenciál nových projektov a prepojení aj v súvislosti s koridormi solidarity. Práve napojenie Európskej únie na Ľvov má strategický význam pre podporu Ukrajiny.
