< sekcia Ekonomika

Rezort práce: Platové rozdiely medzi mužmi a ženami trvajú, no klesajú

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Kým v roku 2005 bol rodový mzdový rozdiel na úrovni približne 27 %, v súčasnosti predstavuje úroveň okolo 18 %.

Bratislava 8. marca (TASR) – Platové rozdiely medzi mužmi a ženami na Slovensku stále existujú, ale postupne sa znižujú. Kým v roku 2005 bol rodový mzdový rozdiel na úrovni približne 27 %, v súčasnosti predstavuje úroveň okolo 18 %. Priemerný hodinový zárobok žien tak tvorí 82 % z mužskej priemernej mzdy. V členských krajinách EÚ sa priemer dlhodobo pohybuje na úrovni medzi 16 a 17 %. Uviedlo to pre TASR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v súvislosti so zverejneným prieskumom Svetového ekonomického fóra, ktorý poukazuje na nerovnaké postavenie žien na trhu práce.

Podľa prieskumu Slovensko skončilo na 94. mieste zo 144 posudzovaných krajín. Najlepšie postavenie majú slovenské ženy podľa tohto rebríčka v oblasti vzdelávania. Horšie je to však v politickej oblasti, kde Slovensko skončilo na 110. mieste na svete a nedostatočné postavenie majú ženy aj v platovej oblasti.

Ministerstvo práce však situáciu až tak "čierno" nevidí a analýzu považuje za nezmyselnú. Chce sa obrátiť na Svetové ekonomické fórum so žiadosťou o korekciu dát. "Údaje fóra o 46-% rodovom mzdovom rozdiele sú získané formou nereprezentatívneho prieskumu, ktorý ani nie je bližšie špecifikovaný. Naše presné údaje, získané zo štatistického zisťovania ceny práce vo štvrťročných intervaloch, ukazujú rodový mzdový rozdiel na úrovni približne 18 %. Samotná analýza dokazuje, že fórum nepoužíva reprezentatívne dáta," tvrdí ministerstvo.

Už v roku 2007 bol pritom upravený Zákonník práce, ktorý do legislatívy zakotvil ustanovenie týkajúce sa rovnakého odmeňovania pri rovnako vykonanej práce u mužov aj žien. "Napriek legislatíve na Slovensku rozdiely v odmeňovaní žien a mužov síce kontinuálne klesajú, ale pretrvávajú. Sme však už okolo priemeru EÚ a vyššie rozdiely evidujú aj vo vyspelých členských krajinách," hovorí rezort práce s tým, že je potrebné rozlišovať, čo je riešiteľné legislatívou a reguláciou a ako sa dajú riešiť rozdiely osvetou a zmenou prístupu samotných zamestnávateľov či zamestnankýň.

Ministerstvo chce presadzovať opatrenia, ktoré majú pomôcť vyrovnať mzdové rozdiely. "Prioritou ostáva využívanie všetkých mechanizmov, ktoré budú naďalej zvyšovať reálne mzdy a benefity všetkým, ženám aj mužom. Z nízkej mzdy je totiž zárobok na čiastočný úväzok často tak nízky, že si túto alternatívnu matka často nemôže dovoliť z ekonomických dôvodov, aj keby bola ponúkaná," tvrdí.

Personalisti hovoria o tom, že štát aj samotní zamestnávatelia by mali podporovať napríklad flexibilnú pracovnú dobu pre matky, ako aj zriaďovanie jaslí. Samotné ministerstvo potvrdilo, že flexibilné formy práce stále nevyužívajú zamestnávatelia dostatočne a je o ne vyšší záujem zo strany zamestnancov. "V pružných formách zamestnanosti na Slovensku má účasť žien aj vďaka opatreniam štátu stúpajúci trend, podiel pracujúcich na kratší pracovný čas sa za 10 rokov viac ako zdvojnásobil," vyčíslil rezort.

Zároveň tvrdí, že už v predchádzajúcom období podporilo zamestnávanie matiek malých detí na flexibilné formy práce, a to prostredníctvom Implementačnej agentúry ministerstva a projektu Rodina a práca, okrem toho sa uskutočnila aj osvetová kampaň. "Do projektu sa zapojilo 765 zamestnávateľov, pričom bolo podporených 1406 pracovných miest pre osoby s rodičovskými povinnosťami, a to na flexibilné formy práce - kratší pracovný čas, delené pracovné miesto a domácu prácu," uviedol rezort s tým, že projekt podporoval nielen matky, ale aj oteckov, ktorí boli na rodičovskej dovolenke. Ministerstvo v ňom plánuje pokračovať.

IFP: Príjmové rozdiely medzi pohlaviami sú na Slovensku nadpriemerné



Príjmové rozdiely medzi pohlaviami na Slovensku sú nadpriemerné. Mzdy žien nadol tlačí častejšie práca v horšie zarábajúcich odvetviach. Dlhšia kariéra a lepšie vzdelanie neprinášajú ženám vyšší príjem v takej miere ako mužom. Zatiaľ čo materstvo je spojené s nižšou mzdou, otcovia si, naopak, polepšia. Konštatuje to vo svojej najnovšej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR s tým, že odporúčania týkajúce sa zlepšenia adekvátnosti ohodnotenia žien budú aj súčasťou revízie výdavkov rezortu práce.

Ukázalo sa, že v roku 2014 dosahoval rozdiel v priemernom hodinovom príjme mužov a žien takmer 20 % príjmu mužov. Príjmová medzera tak podľa IFP bola šiesta najvyššia v Európskej únii (EÚ). "Zatiaľ čo v iných krajinách vidieť rozdiely aj v intenzite pracovného pomeru a väčšie využívanie čiastočných úväzkov, na Slovensku sú skrátené úväzky len zriedkavé," upozorňuje IFP.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Rozdiel v platoch mužov a žien síce klesá v čase, avšak stále zostáva vysoký. "Od roku 2008 klesol rozdiel v príjmoch v priemere o 4 percentuálne body (p.b.). Každoročne sa tento rozdiel znižoval o 0,5 p.b. a v roku 2015 dosiahol v priemere 21 %," vyčíslili analytici IFP s tým, že ak by tento trend pokračoval, mediánová rovnosť platov nastane až o 30 rokov a priemerný plat sa vyrovná až o viac ako 40 rokov.

Príjmová medzera sa pritom zvyšuje s každým ďalším odpracovaným rokom. Rozdiely v platoch sú nižšie pri nástupných mzdách, v nasledujúcich rokoch sa však prehlbujú. Mzdové porovnanie by tak podľa IFP malo zohľadňovať odlišné charakteristiky pracujúcich. "Rodová príjmová medzera očistená o rôzne charakteristiky zamestnaní a ľudského kapitálu je na Slovensku výrazne vyššia ako vo väčšine krajín EÚ," priblížil IFP.

Ako ďalej vyplýva z analýzy, vyšší podiel žien s vysokoškolským vzdelaním sa neprejavuje na lepšom ohodnotení. Na Slovensku je pritom viac vysokoškolsky vzdelaných žien ako mužov. Preto, ak by bol výnos zo vzdelania rovnaký, priemerná žena by zarobila viac.

Mzdové ohodnotenie sa mení aj popritom, ako dlho ženy pracujú. "Približne do dovŕšenia 40. roku majú ženy kratšie kariéry ako muži. Následne však mužov dobehnú a pri pohľade na celkový priemer majú ženy mierne dlhšiu kariéru ako muži. Mužom však každý odpracovaný rok zvyšuje mzdu o 0,2 % viac ako ženám," konštatuje IFP.

Na opačnej strane existujú objektívne faktory, ktoré vysvetľujú nižšiu priemernú mzdu žien. Mzdy žien ťahá nadol napríklad výber odvetvia a menej skúseností zo zahraničia.

S nižšou mzdou je spojené aj materstvo, pričom otcovia zarobia viac. Podľa odhadov IFP znižuje každé dieťa ženám mzdu o 0,7 p.b., zatiaľ čo u mužov počet detí zvyšuje mzdu o 3,1 p. b. "Každý rok, ktorý žena strávi na rodičovskej dovolenke, zníži mzdu o ďalšie 0,3 p. b.," vyčíslil IFP.