Bratislava 21. marca (TASR) - Nedostatočný príjem, vysoké výdavky či zdravotné obmedzenia patria medzi najčastejšie faktory, ktoré bránia jednotlivcom dosahovať dlhodobú spokojnosť a pocit šťastia. Dve tretiny Slovákov priznávajú, že financie ovplyvňujú ich subjektívne vnímanie šťastia, avšak samotné peniaze ho nezaručujú, vyplýva z prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť Finax.

Necelá tretina respondentov (31 %) sa nepovažuje za šťastnú. Medzi hlavné finančné dôvody uvádzajú nedostatočný príjem (32 %), vysoké náklady (24 %), dlhy (12 %) a nedostatočné materiálne zázemie (11 %). Tieto oblasti je podľa spoločnosti možné riešiť systematicky prostredníctvom kontroly výdavkov, redukcie toxických dlhov, budovania rezervy a efektívneho investovania.

„Kľúčovým predpokladom finančnej stability je aktívny a dlhodobý záujem o oblasť financií. Rovnako ako pri zdraví, tak aj pri správe osobných financií platí, že jej zanedbanie vedie ku kumulácii rizík a negatívnych dôsledkov v čase. Finančná gramotnosť a disciplinovaný prístup umožňujú postupne identifikovať a odstraňovať bariéry, ktoré limitujú individuálnu životnú spokojnosť a celkovú kvalitu života,“ priblížila šéfka PR Finaxu Linda Gáliková.

Základom je podľa nej urobiť si prehľad o príjmoch a výdavkoch a identifikovať tie položky, ktoré pre každodenný život nie sú nevyhnutné. Mnohí ľudia totiž pravidelne míňajú peniaze na veci, ktoré im neprinášajú dlhodobú hodnotu. Ich obmedzenie pritom nemusí znamenať výrazné zníženie životného komfortu. Menej časté návštevy reštaurácií či kaviarní, alebo zrušenie nepotrebných predplatných služieb, môžu priniesť úsporu v desiatkach eur mesačne. Z dlhodobého hľadiska sa odporúča, aby výdavky na bežnú spotrebu nepresahovali 40 % pravidelného príjmu, vyčíslila Gáliková.

Celkové splátky úverov by zase podľa finančných odporúčaní nemali presiahnuť približne 30 % čistého mesačného príjmu. Ak táto hranica prekročená je, riešením môže byť hľadanie efektívnejšej štruktúry existujúcich záväzkov. Jedným z nástrojov je konsolidácia úverov, teda spojenie viacerých pôžičiek do jednej s výhodnejšími podmienkami. Takýto krok môže znížiť mesačné splátky aj celkové náklady na obsluhu dlhu.

Pozornosť by sa mala podľa odborníčky sústrediť najmä na úvery s vyššími úrokovými sadzbami. Ide najmä o kreditné karty, povolené prečerpania, drahšie spotrebné úvery alebo leasing. Tieto formy financovania sú často viazané na spotrebu. Naopak, hypotéka sa zvyčajne považuje za „dobrý dlh“. V porovnaní s inými úvermi má nižšie úrokové sadzby a je viazaná na financovanie nehnuteľnosti, ktorej hodnota má z dlhodobého hľadiska rastový potenciál, priblížila Gáliková.

Po eliminácii vysokonákladových dlhov odporúča postupne pristúpiť k tvorbe finančnej rezervy a systematickému budovaniu majetku prostredníctvom investovania. Za efektívny nástroj dlhodobého zhodnocovania sa podľa nej považuje napríklad pasívne investovanie do ETF fondov. „V praxi by si jednotlivci mali pravidelne odkladať približne 10 až 20 % svojho príjmu. Ide o jeden z najdostupnejších spôsobov investovania, ktorý je nákladovo efektívny a pri splnení časového testu zároveň oslobodený od dane,“ konštatovala Gáliková.

Poukázala na to, že kľúčovým faktorom pri investovaní je čas. Čím skôr jednotlivec začne investovať, tým výraznejší efekt dosahuje vďaka zloženému úročeniu. Odklad o niekoľko desaťročí môže zase v konečnom dôsledku znamenať aj takmer dvojnásobný rozdiel v objeme nasporeného majetku v neprospech sporiteľa.