Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Čo sa týka budúcnosti, centrálna banka predpovedá, že začne zvyšovať úrokové sadzby v druhej polovici roka 2024.
Autor TASR
Štokholm 25. novembra (TASR) - Švédska centrálna banka Riksbanken vo štvrtok podľa očakávania svoju kľúčovú úrokovú sadzbu nezmenila.
Menový výbor Riksbanken na svojom zasadaní v novembri ponechal hlavnú úrokovú repo sadzbu na nule a uviedol, že v 1. štvrťroku 2022 nakúpi dlhopisy za 37 miliárd švédskych korún (3,63 miliardy eur), aby kompenzoval nadchádzajúce splátky v rámci svojho portfólia aktív po skončení programu nákupov v marci 2020.
Riksbanken poznamenala, že ekonomická aktivita vo Švédsku je silná a očakáva, že miera inflácie, ktorá sa aktuálne pohybuje nad jej cieľovou úrovňou, v budúcom roku klesne, keď sa rast cien energií spomalí a problémy s dodávkami budú vyriešené.
Čo sa týka budúcnosti, centrálna banka predpovedá, že začne zvyšovať úrokové sadzby v druhej polovici roka 2024 a veľkosť aktív, ktoré vlastní, zostane v roku 2022 približne nezmenená a následne ich začne v roku 2023 postupne znižovať.
Vyhlásenie o úrokoch je prvým signálom od švédskej centrálnej banky, že vidí koniec svojej ultra voľnej menovej politiky. Predtým totiž tvrdila, že jej kľúčová sadzba pravdepodobne zostane v dohľadnej budúcnosti na nule.
Udržanie úrovne aktív si bude vyžadovať pokračovanie reinvestícií, keďže predstavitelia banky obmedzujú nákupy aktív používaných na podporu ekonomiky počas pandémie ochorenia COVID-19.
Toto rozhodnutie podčiarkuje, že Riksbanken má jeden z najoptimistickejších pohľadov na rastúcu infláciu spomedzi menových orgánov vo vyspelých ekonomikách, aj keď Švédsko čelí najvyššej inflácii za 13 rokov.
A hoci prudký nárast spotrebiteľských cien vyvolal diskusiu o vhodnej reakcii, väčšina členov menového výboru zastáva názor, že inflácia sa v budúcom roku spomalí.
Riksbanken mierne zvýšila svoju prognózu rastu cien v roku 2022. Očakáva, že priemerná miera inflácia zostane tesne nad jej 2-% cieľom.
Švédskej ekonomike sa počas pandémie darilo lepšie ako väčšine bohatých krajín. A zatiaľ čo mnohé iné európske štáty valcuje nové vlna ochorenia COVID-19, škandinávsku krajinu zatiaľ výraznejšie nepoškodila.
Ale aj Riksbanken zaznamenala oživenie pandémie a upozornila, že prekážky v dodávateľskom reťazci „vytvárajú protivietor rastu v krátkodobom časovom horizonte“.
(1 EUR = 10,1905 SEK)
Menový výbor Riksbanken na svojom zasadaní v novembri ponechal hlavnú úrokovú repo sadzbu na nule a uviedol, že v 1. štvrťroku 2022 nakúpi dlhopisy za 37 miliárd švédskych korún (3,63 miliardy eur), aby kompenzoval nadchádzajúce splátky v rámci svojho portfólia aktív po skončení programu nákupov v marci 2020.
Riksbanken poznamenala, že ekonomická aktivita vo Švédsku je silná a očakáva, že miera inflácie, ktorá sa aktuálne pohybuje nad jej cieľovou úrovňou, v budúcom roku klesne, keď sa rast cien energií spomalí a problémy s dodávkami budú vyriešené.
Čo sa týka budúcnosti, centrálna banka predpovedá, že začne zvyšovať úrokové sadzby v druhej polovici roka 2024 a veľkosť aktív, ktoré vlastní, zostane v roku 2022 približne nezmenená a následne ich začne v roku 2023 postupne znižovať.
Vyhlásenie o úrokoch je prvým signálom od švédskej centrálnej banky, že vidí koniec svojej ultra voľnej menovej politiky. Predtým totiž tvrdila, že jej kľúčová sadzba pravdepodobne zostane v dohľadnej budúcnosti na nule.
Udržanie úrovne aktív si bude vyžadovať pokračovanie reinvestícií, keďže predstavitelia banky obmedzujú nákupy aktív používaných na podporu ekonomiky počas pandémie ochorenia COVID-19.
Toto rozhodnutie podčiarkuje, že Riksbanken má jeden z najoptimistickejších pohľadov na rastúcu infláciu spomedzi menových orgánov vo vyspelých ekonomikách, aj keď Švédsko čelí najvyššej inflácii za 13 rokov.
A hoci prudký nárast spotrebiteľských cien vyvolal diskusiu o vhodnej reakcii, väčšina členov menového výboru zastáva názor, že inflácia sa v budúcom roku spomalí.
Riksbanken mierne zvýšila svoju prognózu rastu cien v roku 2022. Očakáva, že priemerná miera inflácia zostane tesne nad jej 2-% cieľom.
Švédskej ekonomike sa počas pandémie darilo lepšie ako väčšine bohatých krajín. A zatiaľ čo mnohé iné európske štáty valcuje nové vlna ochorenia COVID-19, škandinávsku krajinu zatiaľ výraznejšie nepoškodila.
Ale aj Riksbanken zaznamenala oživenie pandémie a upozornila, že prekážky v dodávateľskom reťazci „vytvárajú protivietor rastu v krátkodobom časovom horizonte“.
(1 EUR = 10,1905 SEK)
