Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 14. december 2025Meniny má Branislava a Bronislava
< sekcia Ekonomika

Rodičovský príspevok by mal byť rovnaký ako minimálna mzda, tvrdí SMK

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

SMK navrhované zvyšovanie podľa nej považuje za nepostačujúce a v predloženej verzii za zbytočné.

Bratislava 16. júna (TASR) - Rodičovský príspevok by mal byť povýšený na úroveň minimálnej mzdy. Uviedla to dnes na tlačovej konferencii mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK) jej podpredsedníčka pre zdravotníctvo, sociálnu a rodinnú politiku Gabriella Németh v súvislosti s plánovaným zvýšením sumy životného minima v SR od 1. júla 2017.

Sociálne dávky a niektoré štátne dávky by sa podľa nej nemali odvíjať iba od výšky životného minima. "Rodinné prídavky pre rodiny s deťmi by mali byť vyššie, pretože sú adresné, účelové, nedajú sa zneužiť. Podobne je to u daňového bonusu, ktorý si uplatňujú pracujúci rodičia," povedala.

SMK navrhované zvyšovanie podľa nej považuje za nepostačujúce a v predloženej verzii za zbytočné. "Dnes 90.000 detí na Slovensku žije v hmotnej núdzi, stredná vrstva žije v ohrození chudoby, veľká časť dôchodcov, ako aj zdravotne postihnutých občanov nemá dostatok financií na základné životné potreby a lieky, ledva prežijú z mesiaca na mesiac," priblížila Németh.

"Vyzývame preto vládu, aby konečne začala riešiť problémy, ktoré v oblasti sociálnych vecí a rodinnej politiky nevidia, alebo nechcú vidieť. Urgujeme prijatie systémových riešení, ktoré budú trvácne a pomôžu ľuďom žijúcim na hranici chudoby, rodinám s deťmi, zdravotne postihnutým, dôchodcom a nízko príjmovým rodinám," zdôraznila.

"Osobitne chcem upriamiť pozornosť parlamentnej strany Most-Híd, že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a chudobou, tzv. hladových dolinách, okrem Slovákov žijú príslušníci početnej maďarskej menšiny, ktorí sú aj ich voličmi a ktorí patria do uvedených chudobou postihnutých skupín," dodala Németh.

Sumy životného minima sa po štyroch rokoch budú na Slovensku upravovať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predložilo do pripomienkového konania opatrenie, ktorým sa životné minimum od začiatku júla tohto roka pre dospelú osobu zvýši o 0,7 %, teda o 1,39 eura na 199,48 eura. Pri druhej spoločne posudzovanej osobe rezort práce navrhuje nárast sumy životného minima o 97 centov na 139,16 eura a na nezaopatrené dieťa, resp. zaopatrené neplnoleté dieťa sa suma životného minima zvýši o 64 centov na 91,06 eura.

Naposledy sa výška životného minima upravovala 1. júla 2013. Naviazané sú pritom na ňu viaceré daňové veličiny, ktoré od júla tohto roka stúpnu tiež. "Mesačný daňový bonus na dieťa sa zvýši zo sumy 21,41 eura na 21,56 eura, teda pôjde o sumu 258,72 eura ročne. Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala zvýšiť zo sumy 3803,33 eura na 3830,02 eura. Hranica základu dane, od ktorého sa bude uplatňovať sadzba dane 25 %, sa zvýši zo sumy 35.022,31 eura na 35.268,06 eura," priblížil 13. júna 2017 Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov.

V oblasti mimo daní bude mať zvýšenie životného minima vplyv na zvýšenie rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, ale aj minimálneho dôchodku, hranice nároku na predčasný starobný dôchodok alebo výšku nepostihnuteľnej sumy pri exekučných zrážkach.

Výška daňového bonusu na dieťa taktiež roky stagnovala. "Pritom napríklad v Českej republike od roku 2015 odstupňovali sumu daňového bonusu na prvé, druhé, tretie a každé ďalšie dieťa, pričom sumy sú presne definované zákonom a nie sú viazané na žiadne iné ekonomické veličiny. Ročné sumy sú výrazne vyššie ako na Slovensku," upozornil Ihnát.

Na snímke minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.
Foto: TASR - Štefan Puškáš


Rodičovský príspevok má výlučne charakter príspevku, prostredníctvom ktorého štát prispieva rodičovi na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, čím zmierňuje jeho výdavky súvisiace s touto starostlivosťou. Nikdy nenahrádzal rodičovi príjem zo zárobkovej činnosti a svojou výškou sa ani nikdy neodvodzoval od priemernej mzdy, na rozdiel od materského. Uviedla to pre TASR Barbora Petrová z tlačového a komunikačného odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v reakcii na dnešnú tlačovú besedu Strany maďarskej komunity (SMK).

Podpredsedníčka pre zdravotníctvo, sociálnu a rodinnú politiku mimoparlamentnej SMK Gabriella Németh v súvislosti s plánovaným zvýšením sumy životného minima v SR od 1. júla 2017 dnes na tlačovej konferencii uviedla, že rodičovský príspevok by mal byť povýšený na úroveň minimálnej mzdy.

Sociálne dávky a niektoré štátne dávky by sa podľa Németh nemali odvíjať iba od výšky životného minima. "Rodinné prídavky pre rodiny s deťmi by mali byť vyššie, pretože sú adresné, účelové, nedajú sa zneužiť. Podobne je to u daňového bonusu, ktorý si uplatňujú pracujúci rodičia," povedala Németh.

"Nie je nám zrejmé, z čoho vychádzajú predstavitelia SMK pri predstave, že rodičovský príspevok by mal byť práve vo výške minimálnej mzdy. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje oprávnenej osobe, spravidla rodičovi, bez ohľadu na to, či oprávnená osoba vykonáva alebo nevykonáva zárobkovú činnosť a bez ohľadu na miesto a spôsob vykonávania starostlivosti o dieťa a na výšku výdavkov spojených s touto starostlivosťou. Je financovaný výlučne zo štátneho rozpočtu," spresnila Petrová.

Mechanizmus úpravy sumy rodičovského príspevku podľa Petrovej ustanovuje zákon číslo 571 z roku 2009. Táto úprava sa nevykonáva automaticky každý rok, ale len v roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom sa od 1. júla upravili sumy životného minima.

"Keďže v rokoch 2014, 2015 a 2016 neboli naplnené rozhodujúce skutočnosti pre úpravu súm životného minima, minister práce Ján Richter (Smer-SD) iniciatívne navrhol nad rámec zákona zvýšenie sumy rodičovského príspevku o 10 eur s účinnosťou od 1. mája tohto roku. Osobnou ambíciou ministra Richtera však je, aby sa počas tohto volebného obdobia minimálne ešte raz riešila otázka rodičovského príspevku. Ideálne by bolo aj dvakrát okrem terajšieho aktuálneho zvýšenia o 10 eur. Vždy to záleží od možností, ktoré štátny rozpočet dovoľuje," upozornila.

Súčasný mechanizmus valorizácie jednotlivých dávok a príspevkov, ktoré sú naviazané na úpravu súm životného minima, reflektuje podľa Petrovej reálny vývoj nákladov (inflácie), ako aj príjmov, a teda zohľadňuje sociálno-ekonomickú situáciu v krajine.

"Čo sa chudoby týka, tak ochrana osôb pred upadnutím do chudoby tvorí jeden z pilierov systému sociálnej ochrany. V súčasnosti (máj 2017) máme v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 92.491 príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, teda 203.165 osôb, z toho 82.139 detí. Dôležitú úlohu pri znížení rizika chudoby zohráva nastavenie systému sociálnej ochrany a jeho výdavky, teda sociálne transfery vrátane starobných a pozostalostných dávok. Pozitívny vplyv sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby u domácností s deťmi a domácností starších ľudí v roku 2015 vzrástol a zároveň bol vyšší ako v priemere v EÚ," dodala Petrová s tým, že otázka daňového bonusu patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva financií SR.

Sumy životného minima sa po štyroch rokoch budú na Slovensku upravovať. MPSVR SR predložilo do pripomienkového konania opatrenie, ktorým sa životné minimum od začiatku júla tohto roka pre dospelú osobu zvýši o 0,7 %, teda o 1,39 eura na 199,48 eura. Pri druhej spoločne posudzovanej osobe rezort práce navrhuje nárast sumy životného minima o 97 centov na 139,16 eura a na nezaopatrené dieťa, resp. zaopatrené neplnoleté dieťa sa suma životného minima zvýši o 64 centov na 91,06 eura.

Naposledy sa výška životného minima upravovala 1. júla 2013. Naviazané sú pritom na ňu viaceré daňové veličiny, ktoré od júla tohto roka stúpnu tiež. V oblasti mimo daní bude mať zvýšenie životného minima vplyv na zvýšenie rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, ale aj minimálneho dôchodku, hranice nároku na predčasný starobný dôchodok alebo výšku nepostihnuteľnej sumy pri exekučných zrážkach.