Bratislava 29. januára (TASR) - Minulý rok bol pre mliekarenský priemysel veľmi dynamický a napriek nepriaznivej situácii v dôsledku nákazy slintačky a krívačky (SLAK) na začiatku roka ho možno hodnotiť aj ako silný a stabilizačný. Uviedla to Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).

Priblížila, že iba vysoká uvedomelosť prvovýrobcov a spracovateľov mlieka a prísne hygienické opatrenia aj nad rámec pokynov veterinárov ochránili Slovensko pred rozšírením ochorenia, a teda aj pred väčšou likvidáciou chovov.

Spresnila, že k stabilizácii mliečneho sektora prispela tiež cena za surové kravské mlieko, ktorá bola vlani historicky najvyššia vôbec, na úrovni 0,4835 eura/kg. Po náročných rokoch energetickej krízy a rastúcej inflácie v roku 2025 podľa nej ekonomika nečelila takým výrazným cenovým výkyvom a do určitej miery umožnila stabilizáciu odbytu a cien potravín. Napriek niekoľkotisícovej strate dojníc sa výroba mlieka vďaka nárastu úžitkovosti zachovala a slovenskí mliekari boli schopní plniť svoje záväzky voči slovenskému spotrebiteľovi.

Poznamenala, že obchodné reťazce však napriek apelom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka neverili v stabilizáciu produkcie mlieka po nákaze SLAK a zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 % v 1. polroku 2025 ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov na slovenskom trhu. Prispeli tak k výraznému nárastu ich zásob, ktoré sa za 1. polrok 2025 medziročne skoro zdvojnásobili.

Upozornila, že negatívne dopady týchto krokov sa na slovenskom trhu začali prejavovať na jeseň spolu s dôsledkami významnej nadprodukcie mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá začala tlačiť ceny suroviny smerom nadol. Celkovo sa mlieko a mliečne výrobky dostali pod silný cenový a konkurenčný tlak dovozu, čo prinieslo výrazné znižovanie cien, najmä masla a trvanlivého mlieka.

Zdôraznila, že podniky mliekarenského priemyslu naďalej čelia vysokému investičnému dlhu, ktorý sa ani vlani nepodarilo významnejšie zmierniť. Tento dlh mliekari odhadujú v spracovateľskom priemysle na 500 miliónov eur a jeho neriešenie pripraví vertikálu prvovýroby a spracovania mlieka časom úplne o konkurencieschopnosť.

Podčiarkla, že mliekarenský priemysel v roku 2025 nedostal žiadne významnejšie podpory okrem finančných prostriedkov poskytnutých mliekarňam v rámci marketingovej výzvy. Mliekarenský priemysel sa tiež musel vysporiadať s dôsledkami konsolidačných balíčkov, v roku 2025 najmä s transakčnou daňou a pripraviť sa na konsolidačné opatrenia v tomto roku.

Aj vlani podľa Nouzovskej pokračovala úspešná propagačná kampaň na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov od overených slovenských značiek, financovaná slovenskými prvovýrobcami a spracovateľmi mlieka zo spoločného Mliečneho fondu, ktorý spravujú už 17 rokov.

Dodala, že rok 2026 bude nepochybne veľmi dynamickým z hľadiska vývoja na trhu a tiež rozhodujúcim rokom v oblasti tvorby politík na úrovni EÚ a ich implementácie na podmienky Slovenska. Aj preto budú slovenskí mliekari hľadať cesty na posilnenie spolupráce tak so slovenskými farmármi, ako aj obchodnými partnermi. „Zvyšovanie odbytu a spotreby kvalitných slovenských mliečnych výrobkov a komunikácia so spotrebiteľom sú naďalej našou absolútnou prioritou,“ uzavrela Nouzovská.