Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Aktuálne je na Slovensku podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) registrovaných 15 energetických spoločenstiev, no záujem napriek problémom rastie.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Zložitosť problematiky, tarifné podmienky, chýbajúce prípadové štúdie, ale aj nízke povedomie spotrebiteľov bránia v súčasnosti rýchlejšiemu rozvoju energetických spoločenstiev. Zhodli sa na tom viacerí odborníci oslovení TASR, ktorí sa problematikou zdieľania elektriny zaoberajú. Aktuálne je na Slovensku podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) registrovaných 15 energetických spoločenstiev, no záujem napriek problémom rastie.
Jedným z fungujúcich spoločenstiev je Energetické spoločenstvo Záhorie, pri zrode ktorého stál vlani na jeseň aj starosta obce Lozorno Ľuboš Tvrdoň. „Chýbajú nám tu prípadové štúdie. Zakladáme to na zelenej lúke, nikto s tým nemá skúsenosti,“ uviedol Tvrdoň. Do spoločenstva už pristúpila v uplynulých dňoch aj samotná obec, pre ktorú sú zaujímavé úspory na cenách energií v miestnej čistiarni odpadových vôd alebo nabíjanie obecných elektromobilov.
Na slabú informovanosť upozornil aj riaditeľ SAPI Ján Karaba. „Ak podľa prieskumu Greenpeace 73,5 % ľudí o energetických spoločenstvách nikdy nepočulo, ťažko čakať, že sa z nich stane masový nástroj na znižovanie účtov a posilnenie energetickej sebestačnosti,“ zdôraznil Karaba.
Podľa šéfa SAPI by mal štát na rýchlejší rozvoj energetických komunít zriadiť miesta poskytujúce kvalifikované poradenstvo a administratívnu podporu pri zriaďovaní a prevádzke energetických komunít a takisto spustiť cielené kampane propagujúce výhody využívania komunitnej energetiky.
Predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD) Marek Perdík dodal, že myšlienku energetickej komunity je problematické presadzovať najmä v malých obciach. Informačná kampaň je v tomto smere podľa neho veľmi slabá a vlastníci a ani obyvatelia v bytových domoch vôbec netušia, čo si majú pod touto iniciatívou predstaviť.
Ďalším problémom sú podľa odborníkov zle nastavené podmienky v praxi. Aktuálne sú to podľa Karabu najmä distribučné a tarifné pravidlá na zdieľanie elektriny cez distribučnú sieť. Kým tie nebudú bytovým domom či firmám vysielať jasný signál, že lokálne zdieľanie elektriny sa oplatí, energetické komunity sa budú podľa šéfa SAPI rozbiehať len veľmi pomaly.
Asociácia navrhuje zaviesť legislatívnu kategóriu komunitného zdroja s možnosťou zdieľania výroby medzi viacerými členmi, zaviesť cenové zvýhodnenie sieťových poplatkov pri zdieľaní v závislosti od stupňa využitia siete, ale napríklad aj zaviesť bezúročné pôžičky a granty pre energetické komunity.
Návratnosť investície do obnoviteľných zdrojov odhaduje SAPI aj ZLSBD na päť až sedem rokov. Problémom sú podľa Perdíka „náklady na procesnú existenciu“ energetického spoločenstva. Pre priemerný bytový dom so 40 bytovými jednotkami a s inštalovaným špičkovým výkonom 40 kilowattov predstavujú ročné náklady na profesionálnu správu, softvérové prepojenie s energetickým dátovým centrom a povinný energetický manažment sumu približne 1800 eur.
Ak takýto systém vyprodukuje ročne 44 megawatthodín elektriny a miera jej zdieľania medzi vlastníkmi je 70 %, pri ušetrených distribučných poplatkoch a daniach vo výške 0,06 eura za kilowatthodinu dosahuje hrubý benefit zo zdieľania približne 1848 eur.
V tomto modelovom prípade administratívne náklady takmer úplne pohltia finančný prínos pre jednotlivých vlastníkov, čo je hlavným dôvodom, prečo malé spoločenstvá bez dotačnej podpory prevádzky stagnujú. „Bariéra sa láme až pri domoch s viac ako 80 bytmi alebo pri združovaní viacerých budov, kde sa fixné náklady na správu rozpočítajú medzi väčší objem prenesenej energie, čím sa čistý výnos pre jednu domácnosť dostáva nad hranicu 40 eur ročne po započítaní všetkých réžií,“ priblížil Perdík.
Podľa SAPI je hlavný prínos energetických spoločenstiev v tom, že robia z obnoviteľných zdrojov nie luxus pre ľudí, ktorí majú finančné zdroje na investíciu/jej spolufinancovanie, ale spoločné riešenie aj pre bytové domy, obce či menšie firmy. Ľudia, ktorí majú vhodnú strechu, kapitál alebo technické možnosti, môžu cez komunitný model pomôcť aj tým, ktorí by si vlastný zdroj sami nevybudovali (z technických či zo sociálnych dôvodov). „Práve preto môžu energetické komunity zvýšiť akceptáciu obnoviteľných zdrojov elektriny aj tam, kde dnes narážame na finančné, technické či sociálne limity,“ dodal Karaba.
Jedným z fungujúcich spoločenstiev je Energetické spoločenstvo Záhorie, pri zrode ktorého stál vlani na jeseň aj starosta obce Lozorno Ľuboš Tvrdoň. „Chýbajú nám tu prípadové štúdie. Zakladáme to na zelenej lúke, nikto s tým nemá skúsenosti,“ uviedol Tvrdoň. Do spoločenstva už pristúpila v uplynulých dňoch aj samotná obec, pre ktorú sú zaujímavé úspory na cenách energií v miestnej čistiarni odpadových vôd alebo nabíjanie obecných elektromobilov.
Na slabú informovanosť upozornil aj riaditeľ SAPI Ján Karaba. „Ak podľa prieskumu Greenpeace 73,5 % ľudí o energetických spoločenstvách nikdy nepočulo, ťažko čakať, že sa z nich stane masový nástroj na znižovanie účtov a posilnenie energetickej sebestačnosti,“ zdôraznil Karaba.
Podľa šéfa SAPI by mal štát na rýchlejší rozvoj energetických komunít zriadiť miesta poskytujúce kvalifikované poradenstvo a administratívnu podporu pri zriaďovaní a prevádzke energetických komunít a takisto spustiť cielené kampane propagujúce výhody využívania komunitnej energetiky.
Predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD) Marek Perdík dodal, že myšlienku energetickej komunity je problematické presadzovať najmä v malých obciach. Informačná kampaň je v tomto smere podľa neho veľmi slabá a vlastníci a ani obyvatelia v bytových domoch vôbec netušia, čo si majú pod touto iniciatívou predstaviť.
Ďalším problémom sú podľa odborníkov zle nastavené podmienky v praxi. Aktuálne sú to podľa Karabu najmä distribučné a tarifné pravidlá na zdieľanie elektriny cez distribučnú sieť. Kým tie nebudú bytovým domom či firmám vysielať jasný signál, že lokálne zdieľanie elektriny sa oplatí, energetické komunity sa budú podľa šéfa SAPI rozbiehať len veľmi pomaly.
Asociácia navrhuje zaviesť legislatívnu kategóriu komunitného zdroja s možnosťou zdieľania výroby medzi viacerými členmi, zaviesť cenové zvýhodnenie sieťových poplatkov pri zdieľaní v závislosti od stupňa využitia siete, ale napríklad aj zaviesť bezúročné pôžičky a granty pre energetické komunity.
Návratnosť investície do obnoviteľných zdrojov odhaduje SAPI aj ZLSBD na päť až sedem rokov. Problémom sú podľa Perdíka „náklady na procesnú existenciu“ energetického spoločenstva. Pre priemerný bytový dom so 40 bytovými jednotkami a s inštalovaným špičkovým výkonom 40 kilowattov predstavujú ročné náklady na profesionálnu správu, softvérové prepojenie s energetickým dátovým centrom a povinný energetický manažment sumu približne 1800 eur.
Ak takýto systém vyprodukuje ročne 44 megawatthodín elektriny a miera jej zdieľania medzi vlastníkmi je 70 %, pri ušetrených distribučných poplatkoch a daniach vo výške 0,06 eura za kilowatthodinu dosahuje hrubý benefit zo zdieľania približne 1848 eur.
V tomto modelovom prípade administratívne náklady takmer úplne pohltia finančný prínos pre jednotlivých vlastníkov, čo je hlavným dôvodom, prečo malé spoločenstvá bez dotačnej podpory prevádzky stagnujú. „Bariéra sa láme až pri domoch s viac ako 80 bytmi alebo pri združovaní viacerých budov, kde sa fixné náklady na správu rozpočítajú medzi väčší objem prenesenej energie, čím sa čistý výnos pre jednu domácnosť dostáva nad hranicu 40 eur ročne po započítaní všetkých réžií,“ priblížil Perdík.
Podľa SAPI je hlavný prínos energetických spoločenstiev v tom, že robia z obnoviteľných zdrojov nie luxus pre ľudí, ktorí majú finančné zdroje na investíciu/jej spolufinancovanie, ale spoločné riešenie aj pre bytové domy, obce či menšie firmy. Ľudia, ktorí majú vhodnú strechu, kapitál alebo technické možnosti, môžu cez komunitný model pomôcť aj tým, ktorí by si vlastný zdroj sami nevybudovali (z technických či zo sociálnych dôvodov). „Práve preto môžu energetické komunity zvýšiť akceptáciu obnoviteľných zdrojov elektriny aj tam, kde dnes narážame na finančné, technické či sociálne limity,“ dodal Karaba.
