< sekcia Ekonomika

Súčasné programové obdobie je takmer naplnené, budúce bude skromnejšie

Na snímke podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši. Foto: TASR - Marko Erd

Slovensko v aktuálnom programovom období implementuje 12 operačných programov vrátane programu rozvoja vidieka, programu Technická pomoc a dvoch cezhraničných programov.

Žilina 9. októbra (TASR) – Vo vyhlásených výzvach a vyzvaniach na aktuálne programové obdobie 2014 – 2020 je z celkovej alokácie pre Slovensko už viac ako 90 %, čo je takmer 14 miliárd eur z celkových 15 miliárd eur. Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši o tom informoval v utorok na zasadnutí Národného monitorovacieho výboru pre európske fondy v Žiline.

Národný monitorovací výbor sa podľa neho prvýkrát uskutočnil v Žiline. "Práve preto, lebo ide o kontrolu použitia prostriedkov priamo na mieste. Teda aj vizuálnu kontrolu, či bolo zrealizované to, čo je papierovo deklarované. Zaoberali sme sa čerpaním európskych peňazí v tomto programovom období, hovorili sme aj o špeciálnych projektoch smart cities - inteligentných miest. To znamená, ako nasmerovať prostriedky na zlepšenie života obyvateľov v mestách priamo na nich, aby ich dokázali čerpať," podotkol Raši.

Slovensko v aktuálnom programovom období implementuje 12 operačných programov vrátane programu rozvoja vidieka, programu Technická pomoc a dvoch cezhraničných programov Slovensko – Česká republika a Slovensko – Rakúsko. Ku koncu septembra je vo vyhlásených výzvach a vyzvaniach 13,95 miliardy eur.

V zmluvách na projekty je 46,93 % alokácie, teda 7,26 miliardy eur. Celkové čerpanie v rámci všetkých fondov, z ktorých putujú na Slovensko peniaze, predstavuje 16,01 % (2,45 miliardy eur). "Do konca roka 2018 očakávame v zmysle plánov jednotlivých operačných programov čerpanie na úrovni 20 %," uviedol vicepremiér.

Členovia výboru sa venovali aj príprave budúceho programového obdobia na roky 2021 – 2027. "Slovenská republika v ňom dostane menej finančných prostriedkov na politiku vyrovnávania rozdielov. Prvým dôvodom je brexit. Odchádza čistý platca do rozpočtu Európskej únie (EÚ) – Veľká Británia."

"Druhým je, že Slovensko už ide platiť istú daň za úspech. Pretože priemer HDP Slovenska stúpol z 55 % priemeru EÚ v roku 2003 na 77 % v roku 2017. To znamená, že už nepatríme medzi najmenej rozvinuté krajiny. Tretím dôvodom je, že Európska komisia (EK) chce vyčleniť časť peňazí na nové výzvy a problémy, ktorými je napríklad ochrana vonkajších hraníc EÚ a problémy spájané s migráciou," podotkol vicepremiér.

"Pre Slovensko to znamená, že v takzvaných bežných cenách stratíme približne 11 % z celkového objemu finančných prostriedkov. Na druhej strane EK chce posilniť programy, ktoré sú priamo riadené z Bruselu, kde by mohlo byť až o 35 miliárd eur viac."

"A my sme v týchto programoch zatiaľ pomerne slabými prijímateľmi. Takže, pokiaľ sa nám podarí tieto finančné prostriedky aj z týchto programov čerpať, vieme výpadok 11 % vykompenzovať," vysvetlil Raši.

Podľa generálnej riaditeľky sekcie Centrálny koordinačný orgán Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Denisy Žilákovej na výbore hovorili hlavne o žilinských projektoch.

"Z Integrovaného regionálneho operačného programu nakúpil Dopravný podnik mesta Žiliny 32 nízkopodlažných autobusov, z toho dva elektrobusy. Celková alokácia projektu bola 11 miliónov eur. Ďalší projekt v okolí Žiliny je dobudovanie úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno z operačného programu Integrovaná infraštruktúra v celkovej alokácii 165 miliónov eur."

"Na Budatínskom hrade boli použité tri operačné programy – Integrovaný regionálny operačný program, Regionálny operačný program a program Interreg. Išlo o dobudovanie celého Budatínskeho hradu vrátane múzea, knižnice a rekonštrukčných prác."

"Z operačného programu Výskum a inovácie sa riešil Vedecko-technický park Žilinskej univerzity. Zahŕňa v sebe výskumné pracovisko, ktoré zamestnáva vedcov a takisto študentov,“
dodala Žiláková.

Národný monitorovací výbor má 53 členov, medzi ktorými sú zástupcovia štátnej správy, samosprávy, hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj tretieho sektora. Na jeho zasadnutí bývajú ako pozorovatelia prítomní aj zástupcovia EK.