Bratislava 17. februára (TASR) - Prípadné rozhodnutie vlády o ďalšom nepokračovaní dotovania cien energií by v nasledujúcich dvoch rokoch mierne spomalilo rast slovenskej ekonomiky, budúci rok by to viedlo aj k výraznému zrýchleniu inflácie. Tieto efekty by však boli iba dočasné a vláda by ušetrila približne miliardu eur, čo by viedlo aj k nižšiemu verejnému zadlženiu. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v alternatívnom scenári k svojej aktuálnej makroekonomickej prognóze.

V základnom scenári RRZ predpokladá, že súčasná vláda bude pokračovať v politike plošného dotovania regulovaných cien energií pre domácnosti na úrovni roku 2024 až do konca volebného obdobia, teda do roku 2027. Takéto rozhodnutie má však podľa rady výrazné fiškálne náklady, ktoré by mohli na horizonte najbližších dvoch rokov dosiahnuť celkovo 1 miliardu eur.

"Pokiaľ by ich vláda nezískala prijatím dodatočných konsolidačných opatrení - nad rámec už plánovanej konsolidácie v predvolebnom a volebnom roku súčasnej vlády - viedlo by to k navýšeniu deficitu a dlhu, k sťaženiu plnenia európskeho výdavkového pravidla a prípadným dôsledkom v podobe zhoršenia rizikových prirážok či ratingových hodnotení krajiny," upozornila RRZ.

Ak by vláda v budúcom roku nepokračovala v dotovaní cien plynu a tepla, vzhľadom na ich zafixovanie v tomto aj minulom roku by bol nárast cien dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok. V tomto alternatívnom scenári by spotreba domácností rástla podľa rady o tretinu pomalšie ako v prípade plošne dotovaných cien energií. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by bol nižší o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) v budúcom roku a o 0,2 p. b. v roku 2027. V ďalších rokoch by bol naopak rýchlejší.

"Krátkodobo negatívne by sa to prejavilo aj v inflácii, ktorá by tak v roku 2026 dosiahla 5 %, pričom vláda by musela počítať s možnými dopadmi na valorizáciu penzií a miezd vo verejnej správe," avizovala RRZ. Investičná aktivita v súkromnej sfére by bola oslabená nielen prebiehajúcou konsolidáciou a vyššími trhovými cenami energií, ale aj dodatočným tlakom na dynamickejší rast miezd. Na druhej strane, krátkodobé negatívne dôsledky nedotovania regulovaných cien energií by boli sčasti tlmené lepšou kondíciou trhu práce a nižšími rizikovými prirážkami, predpokladá rada.

"Očakávame, že makroekonomické dôsledky tohto rozhodnutia by boli vo volebnom roku 2027 menej výrazné a čiastočne by kompenzovali dynamický rast cien v roku 2026. Aj keď by bol v prípade opustenia politiky plošného dotovania cien plynu a tepla kumulovaný nárast ekonomiky do konca volebného obdobia menší o približne 0,5 p. b., do roku 2029 by boli ekonomické straty minimalizované a zároveň fiškálna situácia lepšia," zhodnotila RRZ s tým, že verejný dlh SR by bol v takom prípade nižší o 1 p. b.

Rozpočtová rada vo svojej aktuálnej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila minulý týždeň, očakáva mierne spomalenie rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku na 1,9 % z minuloročných 2 %. Stimuly do ekonomiky budú prichádzať najmä z predpokladaného rýchlejšieho čerpania plánu obnovy v objeme vyše 2 miliárd eur a zo strany domáceho dopytu. Konsolidácia verejných financií, ktorá je vzhľadom na ich zlý stav nevyhnutná, bude naopak dočasne oslabovať ekonomiku.