Bratislava 26. januára (TASR) - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by sa mala v budúcnosti vyjadrovať k legislatívnym návrhom prerokovávaným v Národnej rade (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. A to v prípade, ak jedným z dôvodov pre skrátené konanie sú značné hospodárske škody hroziace štátu, alebo ak má návrh významný vplyv na hospodárenie SR.

Vyplýva to z návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov OĽANO a Sme rodina. Konkrétny postup a lehoty má upraviť súvisiaca novela rokovacieho poriadku NR SR, ktorej návrh predložil poslanec OĽANO Milan Vetrák.

Cieľom zmeny ústavného zákona je tiež rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu požiadať rozpočtovú radu o stanovisko k legislatívnym návrhom. Namiesto poslaneckého klubu by tak mal túto možnosť do budúcnosti získať prezident SR, výbor alebo poslanec NR SR.

Návrh novely je podľa predkladateľov reakciou na nález Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý sa týkal tzv. rodinného balíčka pomoci. Súd pri ňom konštatoval rozpor s princípom dlhodobej udržateľnosti rozpočtového hospodárenia. Poslanci totiž nemali možnosť oboznámiť sa so stanoviskom RRZ k rodinnému balíčku počas jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

"Skrátené legislatívne konanie v parlamente však prebieha pomerne rýchlo a bez zmeny uvedeného ústavného zákona nie je možné v tomto procese zohľadniť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo by mohlo aj pri zákonoch schválených Národnou radou SR viesť ku konštatovaniu neústavnosti zákona zo strany Ústavného súdu SR," vysvetlili svoj zámer predkladatelia.

Súvisiaci návrh novely rokovacieho poriadku NR SR stanovuje lehotu na vypracovanie stanoviska rozpočtovej rady na päť pracovných dní, s možnosťou jej predĺženia o ďalších päť pracovných dní pri zložitých návrhoch zákonov. Ak stanovisko nebude v tejto lehote doručené parlamentu, nemusí sa naň prihliadať. Gestorský výbor by mal rokovať o skrátenom legislatívnom konaní až po doručení stanoviska RRZ, prípadne po márnom uplynutí danej lehoty. Komunikácia medzi parlamentom a radou by mala prebiehať na úrovni predsedov týchto inštitúcií.

"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by sa mala vo svojom stanovisku sústrediť na otázky, ktoré sa týkajú jej pôsobnosti, t.j. na dôsledky legislatívneho návrhu na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť rozpočtu a verejných financií vrátane vyjadrenia, či štátu hrozia značné hospodárske škody, ak by legislatívny návrh nebol schválený," priblížili predkladatelia.

Účinnosť obidvoch právnych noriem sa navrhuje od 1. mája tohto roka.