FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Deficit sa má podľa RRZ už budúci rok zvýšiť na 5,5 % z tohtoročných 5,2 % HDP.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) - Nepriaznivejší ekonomický vývoj a nedávno prijaté výdavkové opatrenia navyšujú deficity verejných financií v ďalších rokoch, čo znamená potrebu výraznejšej konsolidácie. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vo štvrtok zverejnila aktualizovanú strednodobú fiškálnu prognózu. Založená je na aktuálnom stave legislatívy a očakávanom vývoji v scenári nezmenených politík.
Kým ešte v júnovej prognóze RRZ schodky do roku 2029 neprekračovali 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a odhad hrubého dlhu bol pod úrovňou 72 % HDP, aktuálne odhady deficitu ku koncu tohto obdobia presiahnu 6 % HDP a výška hrubého dlhu v roku 2029 bude atakovať 75 % HDP. „Bez prijatia nových úsporných opatrení dosiahne deficit v roku 2029 skoro 10 miliárd eur a dlh už v roku 2027 presiahne 100 miliárd eur,“ vyčíslila rada.
Deficit sa má podľa RRZ už budúci rok zvýšiť na 5,5 % z tohtoročných 5,2 % HDP. Ide najmä o dôsledok financovania novoprijatých opatrení, medzi ktoré patria náklady na rekonštrukciu a výstavbu nemocníc v rezorte obrany a valorizácia miezd v školstve, v celkovom objeme 612 miliónov eur alebo 0,4 % HDP. Ich vplyv by prevýšil aj prípadnú úsporu z ukončenia dotácií na ceny energií pre domácnosti.
„V roku 2027 odhadujeme zotrvanie deficitu na 5,5 % HDP. Následne v roku 2028, v novom volebnom období, dochádza k výraznému nárastu odhadovaného deficitu o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.), čo je spôsobené najmä vypršaním len dočasne zvýšených daní a odvodov a nárastom úrokových nákladov. V roku 2029 odhadujeme mierny nárast deficitu na úroveň 6,1 % HDP,“ avizovala RRZ.
V rovnakom období podľa nej výrazne vzrastie čisté zadlženie Slovenska, a to o 14,6 p. b. na 68,7 % HDP. Nárast hrubého dlhu verejnej správy by mal byť o niečo miernejší, zo 61,8 % na 74,8 % HDP, a to z dôvodu predpokladaného poklesu hotovostnej rezervy štátu.
Na dosiahnutie cieľov vlády stanovených v tohtoročnej Výročnej správe o pokroku, predkladanej Európskej komisii (EK), bude pri odhadovanom vývoji potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia, upozornila RRZ. Objem dodatočných opatrení odhaduje na 2 miliardy eur alebo 1,4 % HDP v roku 2026 a ďalších 0,9 miliardy eur alebo 0,6 % HDP do konca volebného obdobia. Následne pre rok 2028 potreba nových opatrení opäť vzrastie, a to na úroveň 1,8 miliardy eur alebo 1,2 % HDP.
„Navýšenie potreby konsolidácie pre rok 2028 súvisí s dizajnom opatrení prijatých koncom roku 2023, z ktorých niektoré boli len dočasné. Ak by boli vtedajšie príjmové opatrenia trvalé, budúce konsolidačné opatrenia by mohli byť nižšie o 0,5 miliardy eur (0,4 % HDP),“ doplnila RRZ.
Kým ešte v júnovej prognóze RRZ schodky do roku 2029 neprekračovali 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a odhad hrubého dlhu bol pod úrovňou 72 % HDP, aktuálne odhady deficitu ku koncu tohto obdobia presiahnu 6 % HDP a výška hrubého dlhu v roku 2029 bude atakovať 75 % HDP. „Bez prijatia nových úsporných opatrení dosiahne deficit v roku 2029 skoro 10 miliárd eur a dlh už v roku 2027 presiahne 100 miliárd eur,“ vyčíslila rada.
Deficit sa má podľa RRZ už budúci rok zvýšiť na 5,5 % z tohtoročných 5,2 % HDP. Ide najmä o dôsledok financovania novoprijatých opatrení, medzi ktoré patria náklady na rekonštrukciu a výstavbu nemocníc v rezorte obrany a valorizácia miezd v školstve, v celkovom objeme 612 miliónov eur alebo 0,4 % HDP. Ich vplyv by prevýšil aj prípadnú úsporu z ukončenia dotácií na ceny energií pre domácnosti.
„V roku 2027 odhadujeme zotrvanie deficitu na 5,5 % HDP. Následne v roku 2028, v novom volebnom období, dochádza k výraznému nárastu odhadovaného deficitu o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.), čo je spôsobené najmä vypršaním len dočasne zvýšených daní a odvodov a nárastom úrokových nákladov. V roku 2029 odhadujeme mierny nárast deficitu na úroveň 6,1 % HDP,“ avizovala RRZ.
V rovnakom období podľa nej výrazne vzrastie čisté zadlženie Slovenska, a to o 14,6 p. b. na 68,7 % HDP. Nárast hrubého dlhu verejnej správy by mal byť o niečo miernejší, zo 61,8 % na 74,8 % HDP, a to z dôvodu predpokladaného poklesu hotovostnej rezervy štátu.
Na dosiahnutie cieľov vlády stanovených v tohtoročnej Výročnej správe o pokroku, predkladanej Európskej komisii (EK), bude pri odhadovanom vývoji potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia, upozornila RRZ. Objem dodatočných opatrení odhaduje na 2 miliardy eur alebo 1,4 % HDP v roku 2026 a ďalších 0,9 miliardy eur alebo 0,6 % HDP do konca volebného obdobia. Následne pre rok 2028 potreba nových opatrení opäť vzrastie, a to na úroveň 1,8 miliardy eur alebo 1,2 % HDP.
„Navýšenie potreby konsolidácie pre rok 2028 súvisí s dizajnom opatrení prijatých koncom roku 2023, z ktorých niektoré boli len dočasné. Ak by boli vtedajšie príjmové opatrenia trvalé, budúce konsolidačné opatrenia by mohli byť nižšie o 0,5 miliardy eur (0,4 % HDP),“ doplnila RRZ.
