Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Najväčšia časť, približne 60 % negatívneho vplyvu na verejné financie, vzniká podľa analytikov na príjmovej strane rozpočtu.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) - Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nie je len environmentálnym záväzkom, ale aj zásadnou ekonomickou transformáciou s vplyvom na verejné financie. Dekarbonizačné opatrenia môžu do roku 2050 viesť k postupnému zhoršeniu salda verejných financií Slovenska o približne 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). To by sa premietlo aj do nárastu úrovne hrubého verejného dlhu o 25 percentuálnych bodov (p. b.). V aktuálnom komentári to vyčíslili analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Daniel Pastorek a Marek Porubský.
Upozornili, že ich analýza využíva nástroj Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na prvotné vyčíslenie priamych fiškálnych nákladov. Nezohľadňuje náklady nečinnosti spojené s negatívnymi vplyvmi globálneho otepľovania, ani prínosy jeho úspešného zmiernenia. RRZ sa bude v nadchádzajúcom období venovať aj kvantifikácii makro-fiškálnych dôsledkov samotného globálneho otepľovania.
Najväčšia časť, približne 60 % negatívneho vplyvu na verejné financie, vzniká podľa analytikov na príjmovej strane rozpočtu. V roku 2050, teda poslednom roku projekcie, predstavuje ročný výpadok príjmov približne 0,8 % HDP. „Ide najmä o dôsledok toho, že pri zachovaní dnešných politík by transformácia na nízkouhlíkovú ekonomiku znamenala odklon od spotreby fosílnych palív, najmä v sektore dopravy, čo by viedlo k výraznému poklesu výberu daní naviazaných na ich spotrebu,“ vysvetlili analytici.
K poklesu príjmov prispieva aj nižší výber daní v dôsledku daňového zvýhodnenia elektromobility. Rast spotreby elektriny, ktorá je z veľkej časti oslobodená od spotrebnej dane, ako aj dočasne mierne vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) spojený s rýchlejšou obnovou vozového parku, tieto výpadky podľa analytikov nedokážu kompenzovať. V prípade úspešného prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku bude zároveň dochádzať k poklesu príjmov z aukcií emisných povoleniek.
Negatívny vplyv na výdavkovú stranu rozpočtu predstavuje približne 40 % celkového vplyvu opatrení, a to najmä cez výdavky určené na modernizačné investície v rozsahu 0,2 % až 0,5 % HDP ročne. „V priemysle môže ísť predovšetkým o spolufinancovanie technologickej modernizácie energeticky náročných výrobných procesov, najmä prechodu oceliarstva na elektrické oblúkové pece a zavádzanie technológie priamej redukcie železa. Druhú najvýznamnejšiu dotknutú skupinu výdavkov v projekcii predstavujú výdavky štátu do obnovy budov a zavádzania nízkoemisných technológií vykurovania,“ priblížili analytici.
Zároveň upozornili, že úspešná realizácia opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality na Slovensku je nevyhnutným príspevkom k spoločným globálnym klimatickým cieľom, nezaručuje však spomalenie globálneho otepľovania bez dostatočnej medzinárodnej koordinácie. „Verejné financie tak môžu čeliť negatívnym vplyvom klimatickej zmeny aj v prípade, že Slovensko svoje záväzky splní, ak k adekvátnej akcii nepríde na globálnej úrovni,“ doplnili analytici RRZ.
Upozornili, že ich analýza využíva nástroj Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na prvotné vyčíslenie priamych fiškálnych nákladov. Nezohľadňuje náklady nečinnosti spojené s negatívnymi vplyvmi globálneho otepľovania, ani prínosy jeho úspešného zmiernenia. RRZ sa bude v nadchádzajúcom období venovať aj kvantifikácii makro-fiškálnych dôsledkov samotného globálneho otepľovania.
Najväčšia časť, približne 60 % negatívneho vplyvu na verejné financie, vzniká podľa analytikov na príjmovej strane rozpočtu. V roku 2050, teda poslednom roku projekcie, predstavuje ročný výpadok príjmov približne 0,8 % HDP. „Ide najmä o dôsledok toho, že pri zachovaní dnešných politík by transformácia na nízkouhlíkovú ekonomiku znamenala odklon od spotreby fosílnych palív, najmä v sektore dopravy, čo by viedlo k výraznému poklesu výberu daní naviazaných na ich spotrebu,“ vysvetlili analytici.
K poklesu príjmov prispieva aj nižší výber daní v dôsledku daňového zvýhodnenia elektromobility. Rast spotreby elektriny, ktorá je z veľkej časti oslobodená od spotrebnej dane, ako aj dočasne mierne vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) spojený s rýchlejšou obnovou vozového parku, tieto výpadky podľa analytikov nedokážu kompenzovať. V prípade úspešného prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku bude zároveň dochádzať k poklesu príjmov z aukcií emisných povoleniek.
Negatívny vplyv na výdavkovú stranu rozpočtu predstavuje približne 40 % celkového vplyvu opatrení, a to najmä cez výdavky určené na modernizačné investície v rozsahu 0,2 % až 0,5 % HDP ročne. „V priemysle môže ísť predovšetkým o spolufinancovanie technologickej modernizácie energeticky náročných výrobných procesov, najmä prechodu oceliarstva na elektrické oblúkové pece a zavádzanie technológie priamej redukcie železa. Druhú najvýznamnejšiu dotknutú skupinu výdavkov v projekcii predstavujú výdavky štátu do obnovy budov a zavádzania nízkoemisných technológií vykurovania,“ priblížili analytici.
Zároveň upozornili, že úspešná realizácia opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality na Slovensku je nevyhnutným príspevkom k spoločným globálnym klimatickým cieľom, nezaručuje však spomalenie globálneho otepľovania bez dostatočnej medzinárodnej koordinácie. „Verejné financie tak môžu čeliť negatívnym vplyvom klimatickej zmeny aj v prípade, že Slovensko svoje záväzky splní, ak k adekvátnej akcii nepríde na globálnej úrovni,“ doplnili analytici RRZ.
