Bratislava 2. mája (TASR) – Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2021 dosiahnutá. Už druhý rok sa však zlepšila do pásma stredného rizika. Vyplýva to zo správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2021, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Základný scenár prezentovaný v správe vychádza z konca roku 2021 a zachytáva vplyv pandémie na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ale nezohľadňuje ešte dôsledky vplyvov súčasnej vojny na Ukrajine. Rada konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2021 dosiahnutá.

Na konci roku 2019 sa podľa RRZ verejné financie dostali veľmi blízko hranice pásma vysokého rizika. Zhoršovanie udržateľnosti pokračovalo aj v prvých mesiacoch roka 2020. Rada v tejto súvislosti poukazuje napríklad na výrazné zvyšovanie miezd vo verejnej správe spolu so zavedením 13. dôchodkov, na ktoré neboli vytvorené dodatočné zdroje financovania. Toto zhoršovanie udržateľnosti podľa RRZ prispelo k tomu, že verejné financie sa dostali vo februári 2020 do pásma vysokého rizika udržateľnosti (na úroveň indikátora dlhodobej udržateľnosti 5,2 % HDP).

"Najnovšie lepšie výsledky hospodárenia rozpočtu za rok 2021 spolu s revidovanými lepšími výsledkami za rok 2020 však naznačujú viditeľný obrat, keď sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti znížil hlbšie do pásma stredného rizika a dosiahol úroveň 3,8 % HDP (4,1 miliardy eur)," priblížila rada.

V porovnaní s rokom 2020 sa podľa RRZ udržateľnosť verejných financií zlepšila o dodatočných 0,3 % HDP. "Najväčší pozitívny vplyv vo výške 1,2 % HDP malo výrazné zníženie štrukturálneho deficitu verejnej správy v roku 2021 (druhé najväčšie zníženie od roku 2012), ktoré bolo spôsobené najmä neminutými vyššími daňovými príjmami a nižším čerpaním kapitálových výdavkov," dodala rozpočtová rada.

Hrubý dlh verejnej správy ku koncu roka 2021 dosiahol úroveň 63,1 % HDP, čistý dlh 51,3 % HDP. RRZ skonštatovala, že pri nastavení rozpočtovej politiky z konca roku 2021, postupnom rozpustení nadpriemernej hotovostnej rezervy a bez dodatočných opatrení a negatívnych šokov, ako napríklad vojna na Ukrajine, by sa podiel hrubého dlhu na HDP spočiatku prudko znižoval a na konci roku 2025 by dočasne klesol pod ústavným zákonom vyžadovanú dlhodobú úroveň 50 % HDP. Neskôr by došlo k opätovnému nárastu dlhu v dôsledku demografie a o 50 rokov by dlh v základnom scenári, teda bez dôchodkovej reformy, dosiahol 271,8 % HDP. Rada podotýka, že ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu.

Na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je podľa RRZ nevyhnutné zaviesť najmä kľúčové reformy vo výdavkoch citlivých na starnutie, a to dostatočne pevne legislatívne ukotvenú reformu dôchodkov, systémov zdravotníctva či dlhodobej starostlivosti. Zavádzané výdavkové limity by mali podporiť kredibilný konsolidačný plán do budúcnosti.