Bratislava 5. novembra (TASR) - Ak by sa rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch držala vládnych cieľov, teda postupného poklesu deficitu verejnej správy na 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2028, na zastavenie nárastu verejného dlhu by bolo potrebné ďalej znížiť schodok na 2,4 % HDP. Pri očakávaných rastúcich úrokových nákladoch by to znamenalo, že po ich zaplatení by štát musel v roku 2030 hospodáriť s takmer vyrovnaným rozpočtom. Upozornila na to v stredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Hrubý verejný dlh SR sa môže podľa aktuálneho odhadu RRZ do konca roka 2030 vyšplhať až na 75 % HDP, ak by sa nepokračovalo v konsolidácii verejných financií po roku 2026. Deficit, ktorý stabilizuje dlh, sa zároveň podľa rady znížil z úrovní okolo 3 % HDP na odhadovaných približne 2,4 % HDP, a to aj vzhľadom na nižšie rastové vyhliadky do budúcnosti.

„S neustále rastúcimi úrokovými nákladmi na obsluhu verejného dlhu by to znamenalo, že po ich zaplatení by štát musel v roku 2030 hospodáriť s takmer vyrovnanou primárnou bilanciou - s primárnym deficitom 0,2 % HDP, zatiaľ čo úrokové náklady by dosiahli 2,2 % HDP,“ vyčíslila fiškálna rada. V praxi by to podľa nej znamenalo, že drvivá väčšina verejných výdavkov, od povinných bežných výdavkov až po investície, by už nemohla byť financovaná na dlh.

V tomto scenári by sa hrubý dlh verejnej správy podľa RRZ stabilizoval od roku 2029 približne na úrovni 66,2 % HDP, čo oproti stavu z konca roka 2024 predstavuje nárast o 6,5 percentuálneho bodu (p. b.). Zároveň by dlh naďalej prekračoval najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy, a to až o 16,2 p. b.

„Stabilizácia dlhu je iba prvým krokom k ozdraveniu verejných financií. Slovensko ako malá otvorená ekonomika by malo usilovať o nižšiu úroveň verejného dlhu. Zníženie dlhu by vytvorilo priestor na financovanie rastúcich nákladov spojených so starnutím populácie. Nižší dlh by zároveň posilnil odolnosť verejných financií voči ekonomickým šokom, ktoré sa v určitých intervaloch opakujú,“ doplnila RRZ.