Bratislava 16. apríla (TASR) - Príjem rodičov má na Slovensku relatívne limitovaný vplyv na kariérne vyhliadky a príjem ich detí. Príjmové rozdiely sa prenášajú z generácie na generáciu v miere menšej ako jedna tretina. V medzinárodnom porovnaní tak patrí SR medzi mobilnejšie štáty. V aktuálnom komentári to konštatovali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Analýza tiež ukázala, že dcéry sú príjmovo mobilnejšie ako synovia. V prípade tzv. absolútnej mobility sa príjmové rozdiely z rodičov na deti na Slovensku prenášajú priemerne z 27 %, v prípade synov však až z 37 % a v prípade dcér len zo 16 %. Hodnotenie tzv. relatívnej mobility, ktoré sa zameriava na postavenie na príjmovom rebríčku spoločnosti, ukázalo podobné výsledky. Rozdiely v príjmovom postavení sa z rodičov na deti prenášajú v priemere z 27 %, v prípade synov ide o 34 % a v prípade dcér o 21 %.

Napriek relatívne vysokej úrovni medzigeneračnej príjmovej mobility v celej slovenskej spoločnosti analytici upozornili na silný prenos príjmového postavenia na okrajoch príjmovej distribúcie. „Deti pochádzajúce z najlepšie zarábajúcich rodín majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť, že si vysoký príjmový status udržia, zatiaľ čo v príjmovo najslabších rodinách sa nízky príjem často dedí z generácie na generáciu,“ vysvetlili.

Výrazné rozdiely v príjmovej mobilite sú podľa nich viditeľné aj pri regionálnom porovnaní. Najvyššiu úroveň mobility vykazujú okresy na západnom Slovensku, naopak najnižšiu okresy južného a východného Slovenska. „Kým dieťa pochádzajúce z podpriemerne zarábajúcej rodiny a vyrastajúce v jednom z medzigeneračne najmobilnejších okresov môže očakávať, že v dospelosti bude mať príjem vyšší ako dve tretiny populácie, tak jeho obdobne situovaný rovesník vyrastajúci v jednom z najmenej mobilných okresov bude v priemere patriť do jednej tretiny najmenej zarábajúcich osôb,“ priblížili analytici RRZ.

Na úrovni okresov tiež podľa nich existuje silná korelácia medzi medzigeneračnou príjmovou mobilitou a nezamestnanosťou, pričom vysoká nezamestnanosť zhoršuje kariérne vyhliadky detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín. Zároveň však nemá negatívny vplyv na príjem detí z príjmovo lepšie situovaných rodín.

Analytici poukázali na to, že neexistuje ideálna úroveň medzigeneračnej mobility a dokonalá mobilita nie je ani vhodným cieľom. Napriek tomu však existuje viacero ekonomických aj neekonomických argumentov hovoriacich v prospech vyššej mobility.

„Nízka ekonomická mobilita svedčí o neefektívnej alokácii ľudského kapitálu, a preto brzdí ekonomický rast. Nízka ekonomická mobilita taktiež implikuje, že okolnosti, ktoré jednotlivec nedokáže ovplyvniť, majú oveľa väčší vplyv na jeho budúci život ako vlastné úsilie či talent. Medzigeneračná mobilita je preto jedným z indikátorov, ktorým môžeme merať rovnosť príležitostí,“ argumentovali.

Charakter komentára podľa ekonómov limituje priestor na odporúčania pre verejnú politiku. Výrazné rozdiely v dosiahnutých výsledkoch chlapcov a dievčat pochádzajúcich z nízkopríjmových rodín však podľa nich vytvárajú priestor na intervenciu cielenú najmä na chlapcov zo znevýhodneného prostredia. Výsledky tiež otvárajú priestor pre nadväzujúci výskum, ktorý by sa mal zamerať na nízkopríjmové skupiny a na fenomén vnútroštátnej migrácie.