Bratislava 28. augusta (TASR) - Úrokové náklady štátu by po úplnom premietnutí súčasných trhových sadzieb do dlhového portfólia mohli dosiahnuť približne 2,9 miliardy eur ročne, teda 2,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Oproti úrovni z roku 2025 by to predstavovalo nárast približne o 800 miliónov eur. Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Vysoký dlh ako zdroj zraniteľnosti.

V roku 2025 dosahovali náklady na obsluhu dlhu približne 2,1 miliardy eur, čo zodpovedalo 1,5 % HDP. V porovnaní s príjmami verejnej správy sa ich podiel zvýšil z približne 2,5 % v roku 2022 na 3,6 % v roku 2025. RRZ upozornila, že náklady budú ďalej rásť aj bez ďalšieho zhoršenia situácie na finančných trhoch, keďže štát bude postupne refinancovať staršie lacnejšie záväzky.

Implicitná úroková sadzba, ktorá vyjadruje priemerné náklady na existujúci verejný dlh, klesla do roku 2022 približne na 1,9 %. Následne sa zvýšila a v roku 2025 dosiahla 2,7 %. Výnosy nových desaťročných štátnych dlhopisov sa pritom pohybovali približne na úrovni 3 % až 4 %, pričom ich priemerná sadzba za rok 2025 predstavovala 3,4 %.

Pri verejnom dlhu na úrovni približne 60 % HDP by jeho úplné financovanie sadzbami z obdobia rokov 2015 až 2021 znamenalo podľa RRZ úrokové výdavky iba okolo 400 miliónov eur ročne, teda 0,3 % HDP. Pri sadzbách z roku 2025 by však boli viac ako sedemnásobne vyššie. Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol v roku 2025 úroveň 61,4 % HDP. Od polovice 90. rokov sa jeho podiel takmer strojnásobil. Rada za hlavný problém označila opakovaný rast zadlženia počas kríz bez dostatočného znižovania dlhu a tvorby rezerv v priaznivejších obdobiach.

Vyššie úrokové výdavky zväčšujú deficit, zvyšujú potrebu nového financovania a vytláčajú výdavky na iné verejné politiky. Stabilizácia dlhu si preto podľa RRZ vyžiada najmä znižovanie primárneho deficitu a dôveryhodnú konsolidáciu verejných financií.