Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 21. máj 2026Meniny má Zina
< sekcia Ekonomika

RRZ nemá údaje, že vláda nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet

Na archívnej snímke zľava vedúci oddelenia rozpočtových analýz a prognóz Pavol Majher, predseda RRZ Ján Tóth a člen RRZ Juraj Kotian počas tlačovej konferencie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o hodnotení Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027. V Bratislave 14. novembra 2024. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Podľa RRZ by pri uplatnení únikovej klauzuly malo ísť o zvýšené výdavky oproti štandardnému stavu.

Bratislava 21. mája (TASR) - Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) aktuálne nedisponuje informáciami, na základe ktorých by vláda mohla využiť únikovú klauzulu zákona o rozpočtovej zodpovednosti a nemusela predložiť vyrovnaný rozpočet. RRZ tak reagovala na štvrtkové vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Ten na tlačovej konferencii uviedol, že vláda sa nebude riadiť obmedzeniami zákona, nakoľko výdavky, vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv, presiahli v úhrne 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

„Vzhľadom na závažnosť dôsledkov takéhoto právneho výkladu by bolo vhodné, aby podobné vyhlásenia boli sprevádzané transparentným preukázaním argumentov, predovšetkým konkrétnou číselnou kvantifikáciou výdavkov, na ktorých je tento právny názor založený,“ uviedla RRZ.

Dodala, že ak by sa právny názor vlády odvíjal od vo štvrtok publikovanej tlačovej správy Štatistického úradu SR o začatí uplatňovania nového európskeho pravidla, týkajúceho sa výdavkov na obranu, RRZ nepovažuje informácie obsiahnuté v tejto tlačovej správe za relevantnú údajovú základňu na vyčíslenie zvýšených negatívnych vplyvov na účely únikovej klauzuly podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Podľa RRZ by pri uplatnení únikovej klauzuly malo ísť o zvýšené výdavky oproti štandardnému stavu. „Z tohto pohľadu by opieranie právneho názoru o takéto informácie pôsobilo prinajmenšom problematicky, keďže samotná existencia celkových výdavkov na obranu alebo iné medzinárodné záväzky ešte nemusí preukazovať ich mimoriadny dodatočný vplyv na verejné financie, kvôli čomu by sa mala spustiť úniková klauzula,“ upozornila RRZ. Úplne absurdne by podľa nej navyše pôsobilo zarátanie odvodu do rozpočtu EÚ či výdavkov na spolufinancovanie fondov EÚ, keďže čistý fiškálny vplyv členstva Slovenska v Európskej únii je z dlhodobého pohľadu pre verejné financie pozitívny.

Pri interpretácii únikovej klauzuly je podľa RRZ potrebné postupovať reštriktívne, a to s prihliadnutím na jej účel. Táto klauzula má podľa rady slúžiť na zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov oproti štandardným obdobiam, ktoré sú spôsobené okolnosťami úplne alebo takmer úplne mimo dosahu Slovenskej republiky. Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy.

„Uplatňovanie únikovej klauzuly by preto malo byť vecne a kvantitatívne dostatočne odôvodnené, aby nevznikal dojem, že ide o využívanie právnych kľučiek na oslabenie existujúceho rámca rozpočtovej zodpovednosti,“ dodala RRZ.