Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Dôvod, prečo sa postupom času rodí menej detí a spôsob, ako to do budúcnosti zmeniť, bude preto potrebné hľadať inde ako vo výške príjmu.
Autor TASR
Bratislava 8. mája (TASR) - Pre väčšinu rodín na Slovensku ich príjem nerozhoduje o tom, koľko budú mať detí. Dôvod, prečo sa postupom času rodí menej detí a spôsob, ako to do budúcnosti zmeniť, bude preto potrebné hľadať inde ako vo výške príjmu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Martina Šustera a Jany Valachyovej z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)
„Ak by sme chceli podporiť vyššiu pôrodnosť, finančné pohnútky nebudú fungovať. Pomôcť by mohlo priaznivejšie prostredie pre rodiny s deťmi. Takéto politiky musia byť dlhodobé a stabilné, aby im rodičia mohli dôverovať, keďže rozhodnutie mať dieťa je už nezvratné,“ zhodnotil Šuster.
Pre väčšinu rodín v manželstve, bez ohľadu na výšku príjmu aj vek matiek, sa podľa neho počet detí drží stabilne okolo dvoch. Aj keď ich príjem rastie, počet detí sa skoro vôbec nemení. Výnimkou je iba malá skupina rodín s veľmi nízkym príjmom, ktoré majú deti o niečo viac.
„Ani to však neznamená, že by chudobní mali viac detí. Skôr je tu opačný vzťah. Narodenie viacerých detí môže niektorým rodinám znížiť príjem, hoci aj dočasne. Rodičovská dovolenka, kratšie úväzky alebo odchod z práce, to všetko môže príjem rodiny znížiť,“ vysvetlil člen RRZ.
Mierny rozdiel je medzi staršími a mladšími generáciami rodičov, pričom staršie rodiny mali o niečo viac detí. Tento rozdiel je však veľmi malý, zdôraznil Šuster. Situácia je iná v prípade slobodných žien, ktoré majú v priemere menej detí ako ženy v manželstve.
„Potvrdzuje sa náš hlavný záver, nevidíme žiadny vzťah medzi príjmom a počtom detí. Či je príjem vyšší alebo nižší, počet detí sa výrazne nemení. Rozdiely sú skôr medzi generáciami. Mladšie ženy majú menej detí, staršie viac, čo súvisí aj s tým, v akej fáze života sa nachádzajú,“ doplnil Šuster.
Klesajúca pôrodnosť nielen na Slovensku, ale vo väčšine rozvinutých krajín je podľa analytikov RRZ zrejme spôsobená faktormi súvisiacimi s bohatstvom krajiny, ale nie samotným bohatstvom. Ide napríklad o pokroky v medicíne, posilňovanie sociálneho zabezpečenia v starobe, zlepšovanie vzdelania a práv žien alebo hlboké kultúrne zmeny. „Preto príjmové politiky nebudú mať žiadny významný vplyv na budúcu natalitu,“ zhodnotili.
Na druhej strane to podľa nich neznamená, že súčasťou sociálnej politiky nemá byť podpora rodín, zvlášť jednorodičovských rodín s viacerými deťmi, ktoré majú najväčšie riziko príjmovej chudoby. „Len od týchto politík nemôžeme očakávať, že by mali vplyv na pôrodnosť. Budú mať vplyv na to, čo má sociálna politika riešiť - zmierňovanie príjmových nerovností a prevencia pred hmotnou núdzou,“ zdôraznili ekonómovia.
Ak by Slovensko chcelo mať politiky na zvýšenie počtu detí, mali by byť podľa nich iné ako len finančné. „Nádejnou cestou sa javí podporovať spoločenské uznanie manželstva a podporu pre rozhodnutie mať aspoň prvé dieťa. Štát by mohol vytvárať priaznivé prostredie na uľahčenie života s dieťaťom, od dôstojnej zdravotnej starostlivosti o matky, cez kvalitné a dostupné jasle a škôlky, až po flexibilnejšie formy zamestnávania na trhu práce,“ priblížili analytici RRZ.
„Ak by sme chceli podporiť vyššiu pôrodnosť, finančné pohnútky nebudú fungovať. Pomôcť by mohlo priaznivejšie prostredie pre rodiny s deťmi. Takéto politiky musia byť dlhodobé a stabilné, aby im rodičia mohli dôverovať, keďže rozhodnutie mať dieťa je už nezvratné,“ zhodnotil Šuster.
Pre väčšinu rodín v manželstve, bez ohľadu na výšku príjmu aj vek matiek, sa podľa neho počet detí drží stabilne okolo dvoch. Aj keď ich príjem rastie, počet detí sa skoro vôbec nemení. Výnimkou je iba malá skupina rodín s veľmi nízkym príjmom, ktoré majú deti o niečo viac.
„Ani to však neznamená, že by chudobní mali viac detí. Skôr je tu opačný vzťah. Narodenie viacerých detí môže niektorým rodinám znížiť príjem, hoci aj dočasne. Rodičovská dovolenka, kratšie úväzky alebo odchod z práce, to všetko môže príjem rodiny znížiť,“ vysvetlil člen RRZ.
Mierny rozdiel je medzi staršími a mladšími generáciami rodičov, pričom staršie rodiny mali o niečo viac detí. Tento rozdiel je však veľmi malý, zdôraznil Šuster. Situácia je iná v prípade slobodných žien, ktoré majú v priemere menej detí ako ženy v manželstve.
„Potvrdzuje sa náš hlavný záver, nevidíme žiadny vzťah medzi príjmom a počtom detí. Či je príjem vyšší alebo nižší, počet detí sa výrazne nemení. Rozdiely sú skôr medzi generáciami. Mladšie ženy majú menej detí, staršie viac, čo súvisí aj s tým, v akej fáze života sa nachádzajú,“ doplnil Šuster.
Klesajúca pôrodnosť nielen na Slovensku, ale vo väčšine rozvinutých krajín je podľa analytikov RRZ zrejme spôsobená faktormi súvisiacimi s bohatstvom krajiny, ale nie samotným bohatstvom. Ide napríklad o pokroky v medicíne, posilňovanie sociálneho zabezpečenia v starobe, zlepšovanie vzdelania a práv žien alebo hlboké kultúrne zmeny. „Preto príjmové politiky nebudú mať žiadny významný vplyv na budúcu natalitu,“ zhodnotili.
Na druhej strane to podľa nich neznamená, že súčasťou sociálnej politiky nemá byť podpora rodín, zvlášť jednorodičovských rodín s viacerými deťmi, ktoré majú najväčšie riziko príjmovej chudoby. „Len od týchto politík nemôžeme očakávať, že by mali vplyv na pôrodnosť. Budú mať vplyv na to, čo má sociálna politika riešiť - zmierňovanie príjmových nerovností a prevencia pred hmotnou núdzou,“ zdôraznili ekonómovia.
Ak by Slovensko chcelo mať politiky na zvýšenie počtu detí, mali by byť podľa nich iné ako len finančné. „Nádejnou cestou sa javí podporovať spoločenské uznanie manželstva a podporu pre rozhodnutie mať aspoň prvé dieťa. Štát by mohol vytvárať priaznivé prostredie na uľahčenie života s dieťaťom, od dôstojnej zdravotnej starostlivosti o matky, cez kvalitné a dostupné jasle a škôlky, až po flexibilnejšie formy zamestnávania na trhu práce,“ priblížili analytici RRZ.
