MS v hokeji 2026
Všetky správy
Bez výrazných zmien sa podľa RRZ ani nezlepší.
Autor TASR
Bratislava 4. júna (TASR) - Slovensko má v súčasnosti najslabší rating za uplynulých približne dvadsať rokov. V rámci Európskej únie (EÚ) je hodnotenie SR podpriemerné, v strednej Európe priemerné, ale s klesajúcim trendom. Upozornila na to v aktuálnom blogu analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka s tým, že bez výrazných zmien vo viacerých oblastiach sa zlepšenie ratingu nedá očakávať.
Pri svojej analýze sledovala vývoj priemerného ratingového ukazovateľa, ktorý obsahuje hodnotenia medzinárodných agentúr S&P, Moody´s a Fitch a zohľadňuje nielen samotné ratingové známky, ale aj ich výhľady. Na podobne nízkej úrovni ako v súčasnosti bol naposledy na prelome rokov 2004 a 2005, teda krátko po vstupe do EÚ.
„Slovensko je stále v investičnom pásme a rating označený písmenom A vyzerá slušne. Problém je však trend. Za posledné tri roky sa hodnotenie krajiny zhoršovalo najrýchlejšie od obdobia po finančnej kríze. A to napriek tomu, že vláda prijala už tri konsolidačné balíčky,“ zhodnotila analytička. Upozornila, že pokiaľ by Slovensko v tomto negatívnom trende pokračovalo, mohlo by to viesť k významnému nárastu refinančných rizík pre slovenský dlh.
Poukázala na to, že kým v prvej dekáde tohto storočia sa rating SR vďaka reformám, integrácii do EÚ, NATO a eurozóny, prílevu investícií a rastu dôvery postupne zlepšoval, posledné roky priniesli opačný trend. „Pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza odkryli zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, no rozhodujúcu úlohu zohrávajú najmä domáce problémy: slabé verejné financie, nízke rastové vyhliadky, štrukturálne zaostávanie a zhoršujúce sa inštitucionálne prostredie,“ vysvetlila Múčka.
Pripomenula, že agentúry začali znižovať hodnotenie Slovenska výraznejšie od zimy 2023. Prvá bola agentúra Fitch, ktorá v decembri 2023 znížila rating Slovenska z A na A-. O rok neskôr pristúpila k podobnému kroku agentúra Moody´s a zhoršila hodnotenie z A2 na A3. Najopatrnejšia bola agentúra S&P, ktorá so znížením ratingu na úroveň A počkala až do tohto roka, hoci už predtým zhoršila jeho výhľad na negatívny.
Ratingové agentúry podľa analytičky nehodnotia len veľkosť prijatých konsolidačných opatrení, ale aj ich dôveryhodnosť, štruktúru a vplyv na budúci rast. „V prípade Slovenska upozorňujú na pretrvávajúce deficity, rastúci dlh, neisté podnikateľské prostredie, slabý prílev investícií, politické riziká a zhoršenie kvality právneho štátu,“ konštatovala.
V rámci EÚ patrí Slovensko ku krajinám s podpriemerným ratingom, približne na úrovni krajín ako Lotyšsko, Chorvátsko alebo Poľsko. Priemer EÚ aj eurozóny je približne o dva stupne vyšší na úrovni A+/A1, priblížila Múčka.
„V regióne strednej a východnej Európy už Slovensko nepatrí medzi lídrov, ale skôr do priemeru - navyše s jedným z najhorších trendov. Pokiaľ sa krajine nepodarí obnoviť dôveryhodnosť fiškálnej politiky, zlepšiť rastový potenciál ekonomiky a posilniť právny štát, riziko ďalšieho zhoršenia ratingu zostane vysoké,“ doplnila analytička.
Pri svojej analýze sledovala vývoj priemerného ratingového ukazovateľa, ktorý obsahuje hodnotenia medzinárodných agentúr S&P, Moody´s a Fitch a zohľadňuje nielen samotné ratingové známky, ale aj ich výhľady. Na podobne nízkej úrovni ako v súčasnosti bol naposledy na prelome rokov 2004 a 2005, teda krátko po vstupe do EÚ.
„Slovensko je stále v investičnom pásme a rating označený písmenom A vyzerá slušne. Problém je však trend. Za posledné tri roky sa hodnotenie krajiny zhoršovalo najrýchlejšie od obdobia po finančnej kríze. A to napriek tomu, že vláda prijala už tri konsolidačné balíčky,“ zhodnotila analytička. Upozornila, že pokiaľ by Slovensko v tomto negatívnom trende pokračovalo, mohlo by to viesť k významnému nárastu refinančných rizík pre slovenský dlh.
Poukázala na to, že kým v prvej dekáde tohto storočia sa rating SR vďaka reformám, integrácii do EÚ, NATO a eurozóny, prílevu investícií a rastu dôvery postupne zlepšoval, posledné roky priniesli opačný trend. „Pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza odkryli zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, no rozhodujúcu úlohu zohrávajú najmä domáce problémy: slabé verejné financie, nízke rastové vyhliadky, štrukturálne zaostávanie a zhoršujúce sa inštitucionálne prostredie,“ vysvetlila Múčka.
Pripomenula, že agentúry začali znižovať hodnotenie Slovenska výraznejšie od zimy 2023. Prvá bola agentúra Fitch, ktorá v decembri 2023 znížila rating Slovenska z A na A-. O rok neskôr pristúpila k podobnému kroku agentúra Moody´s a zhoršila hodnotenie z A2 na A3. Najopatrnejšia bola agentúra S&P, ktorá so znížením ratingu na úroveň A počkala až do tohto roka, hoci už predtým zhoršila jeho výhľad na negatívny.
Ratingové agentúry podľa analytičky nehodnotia len veľkosť prijatých konsolidačných opatrení, ale aj ich dôveryhodnosť, štruktúru a vplyv na budúci rast. „V prípade Slovenska upozorňujú na pretrvávajúce deficity, rastúci dlh, neisté podnikateľské prostredie, slabý prílev investícií, politické riziká a zhoršenie kvality právneho štátu,“ konštatovala.
V rámci EÚ patrí Slovensko ku krajinám s podpriemerným ratingom, približne na úrovni krajín ako Lotyšsko, Chorvátsko alebo Poľsko. Priemer EÚ aj eurozóny je približne o dva stupne vyšší na úrovni A+/A1, priblížila Múčka.
„V regióne strednej a východnej Európy už Slovensko nepatrí medzi lídrov, ale skôr do priemeru - navyše s jedným z najhorších trendov. Pokiaľ sa krajine nepodarí obnoviť dôveryhodnosť fiškálnej politiky, zlepšiť rastový potenciál ekonomiky a posilniť právny štát, riziko ďalšieho zhoršenia ratingu zostane vysoké,“ doplnila analytička.
