< sekcia Ekonomika

Rizikom pre dosiahnutie rozpočtových cieľov sú chýbajúce opatrenia

Ilustračné foto. Foto: TASR/Michal Svítok

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa hrubý dlh v roku 2020 prudko zvýši a dosiahne 62,5 % HDP.

Bratislava 9. júla (TASR) – Na splnenie vládneho cieľa znížiť deficit verejnej správy pod tri percentá hrubého domáceho produktu do roku 2023 je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) potrebné prijať opatrenia s celkovým vplyvom vo výške štyri percentá HDP.

RRZ považuje za najväčšie riziko pre dosiahnutie vládou stanovených rozpočtových cieľov chýbajúce konkrétne opatrenia. Podľa rozpočtovej rady je dôležité, aby vláda v najbližších mesiacoch predstavila vierohodný, opatreniami podložený návrh rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky.

„Pozitívne hodnotíme predstavenie zámerov vlády na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a v oblasti transparentnosti a riadenia verejných financií," konštatuje RRZ.

V rámci rozpočtovej stratégie na strednodobé obdobie by však vláda mala podľa RRZ zohľadniť aj potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a nutnosť vysporiadať sa s každoročne rastúcimi rozpočtovými nákladmi už pokračujúceho starnutia populácie aj mimo dôchodkového systému, napr. v zdravotníctve alebo pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti.

Vláda v Programe stability SR na roky 2020 až 2023 schválila strednodobé ciele pre verejné financie. V porovnaní s predpokladmi uvedenými v rozpočte verejnej správy na tento rok už vo svojom odhade zohľadnila zásadne odlišný vývoj verejných financií. Vláda vychádza z odhadu deficitu verejných financií na rok 2020 vo výške 8,4 % HDP. V porovnaní so schváleným rozpočtom, ktorý predpokladal deficit na úrovni 0,5 % HDP, ide o bezprecedentný nárast deficitu za veľmi krátke obdobie. Vzhľadom na tento vývoj si vláda v Programe stability stanovila cieľ znížiť deficit rozpočtu verejnej správy pod tri percentá HDP do roku 2023.

RRZ predpokladá, že deficit verejnej správy môže v tomto roku dosiahnuť úroveň 7,7 % HDP. „Tento vývoj je dôsledkom nielen mimoriadneho vývoja v súvislosti so šírením nového koronavírusu, ale k zhoršeniu vývoja prispelo aj nerealistické rozpočtovanie nedaňových príjmov a výdavkov v niektorých oblastiach verejnej správy v schválenom rozpočte na rok 2020, ako aj prijatie tzv. 13. dôchodkov na začiatku roka 2020," konštatuje rozpočtová rada.

Podľa RRZ sa hrubý dlh v roku 2020 prudko zvýši a dosiahne 62,5 % HDP, čo by znamenalo historicky najvyššiu úroveň verejného dlhu na Slovensku, presahujúcu horný limit dlhu podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ku koncu roka 2019 dosiahol hrubý dlh hodnotu 48 % HDP.

„Uvedené tempo znižovania deficitu, ktoré si stanovila vláda, je pri súčasných okolnostiach primerané. V prípade priaznivejšej makroekonomickej situáci, a tiež v prípade, že Slovensko bude mať možnosť v tomto období čerpať mimoriadne zdroje z Európskej únie určené na prekonanie následkov krízy spojenej s pandémiou, by mala vláda deficit znižovať rýchlejšie," myslí si RRZ.