Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nedodržiavanie už aj tak posunutých cieľov podkopáva podľa nej dôveryhodnosť rozpočtovej politiky v očiach finančných trhov a ratingových agentúr.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) - Rozpočet na roky 2027 až 2029 by mal usilovať o zlepšenie stavu verejných financií, nemal by priniesť zhoršenie ani stagnáciu. Deficit na alebo tesne pod úrovňou 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) by bol približne o 2,1 miliardy eur vyšší, než vláda deklarovala minulý rok na jeseň a o 2,8 miliardy eur vyšší, ako plánovala na začiatku volebného obdobia. Upozornila na to v utorok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Pripomenula, že súčasná vláda zdedila deficit na úrovni 5 % HDP. Takéto deficity znamenajú podľa RRZ dynamický nárast dlhu a sú neudržateľné. Cieľom vlády bolo do konca volebného obdobia znížiť deficit na 3 % HDP, teda blízko úrovne stabilizujúcej dlh, ktorá je pri hodnote 2,5 % HDP. Tento pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 % HDP a neskôr na jar tohto roku na 4,2 % HDP, upozornila rada.
„RRZ ešte pred voľbami v roku 2023 upozorňovala, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a na nápravu máme dve volebné obdobia. Ak by deficit v roku 2027 smeroval napríklad k úrovni 5 % HDP, znamenalo by to, že polovica tohto času sa nevyužila,“ zhodnotila fiškálna rada.
Nedodržiavanie už aj tak posunutých cieľov podkopáva podľa nej dôveryhodnosť rozpočtovej politiky v očiach finančných trhov a ratingových agentúr. Pri rastúcom dlhu, a to v období bez akútnych kríz, keď okolité ekonomiky solídne rastú, neexistuje žiadny ekonomický dôvod nepokračovať vo výraznejšej konsolidácii, zdôraznila RRZ.
„Udržiavanie vysokého deficitu pri historicky najvyšších príjmoch rozpočtu znamená zotrvanie na trajektórii neudržateľných verejných financií. Zároveň neposkytuje dostatočný priestor na ochranu obyvateľov a firiem v prípade náhleho šoku alebo krízy. Verejné financie sa tak nepripravujú ani na najväčšiu výzvu budúcnosti, ktorou je starnutie Slovenska,“ varovala rada.
Ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti nariadená povinnosť vlády predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu slúži podľa nej práve na to, aby poukázala na veľkosť problému verejných financií. „Hoci parlament nemusí schváliť vyrovnaný rozpočet, mal by aj na základe ústavného záväzku o potrebe smerovať k udržateľným verejným financiám preukázať jasnú snahu medziročne zlepšovať ich dnes neudržateľný stav,“ doplnila RRZ.
Pripomenula, že súčasná vláda zdedila deficit na úrovni 5 % HDP. Takéto deficity znamenajú podľa RRZ dynamický nárast dlhu a sú neudržateľné. Cieľom vlády bolo do konca volebného obdobia znížiť deficit na 3 % HDP, teda blízko úrovne stabilizujúcej dlh, ktorá je pri hodnote 2,5 % HDP. Tento pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 % HDP a neskôr na jar tohto roku na 4,2 % HDP, upozornila rada.
„RRZ ešte pred voľbami v roku 2023 upozorňovala, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a na nápravu máme dve volebné obdobia. Ak by deficit v roku 2027 smeroval napríklad k úrovni 5 % HDP, znamenalo by to, že polovica tohto času sa nevyužila,“ zhodnotila fiškálna rada.
Nedodržiavanie už aj tak posunutých cieľov podkopáva podľa nej dôveryhodnosť rozpočtovej politiky v očiach finančných trhov a ratingových agentúr. Pri rastúcom dlhu, a to v období bez akútnych kríz, keď okolité ekonomiky solídne rastú, neexistuje žiadny ekonomický dôvod nepokračovať vo výraznejšej konsolidácii, zdôraznila RRZ.
„Udržiavanie vysokého deficitu pri historicky najvyšších príjmoch rozpočtu znamená zotrvanie na trajektórii neudržateľných verejných financií. Zároveň neposkytuje dostatočný priestor na ochranu obyvateľov a firiem v prípade náhleho šoku alebo krízy. Verejné financie sa tak nepripravujú ani na najväčšiu výzvu budúcnosti, ktorou je starnutie Slovenska,“ varovala rada.
Ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti nariadená povinnosť vlády predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu slúži podľa nej práve na to, aby poukázala na veľkosť problému verejných financií. „Hoci parlament nemusí schváliť vyrovnaný rozpočet, mal by aj na základe ústavného záväzku o potrebe smerovať k udržateľným verejným financiám preukázať jasnú snahu medziročne zlepšovať ich dnes neudržateľný stav,“ doplnila RRZ.
