FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Rozpočtová rada odhaduje deficit slovenských verejných financií za rok 2024 na úrovni 5,3 % HDP.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) - Slovensko čelí vysokým deficitom a rastúcemu verejnému dlhu. Spolu s vyššími rizikovými prirážkami a návratom menovej politiky k vyšším úrokom to zvyšuje tlak na rast úrokových nákladov štátu. Oproti roku 2022, kedy predstavovali 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), by sa do roku 2029 mohli úrokové náklady zdvojnásobiť na 2,1 % HDP. Upozornil na to analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Dávid Borovský.
Rozpočtová rada odhaduje deficit slovenských verejných financií za rok 2024 na úrovni 5,3 % HDP. Konsolidačné opatrenia síce znížia tento rok schodok približne na 4,8 % HDP, bez ďalších opatrení však zostane podľa RRZ strednodobo nad hranicou 5 % HDP. Hrubý verejný dlh by pri takomto vývoji do konca roka 2029 mohol vzrásť nad 70 % HDP.
„Výška verejného dlhu nie je len abstraktný ekonomický ukazovateľ, ale má reálne dôsledky na fungovanie štátu. Obsluha verejného dlhu má svoje náklady, ktoré sa bez výraznejšieho ozdravenia v nasledujúcich rokoch budú navyšovať,“ upozornil Borovský.
Pripomenul, že v rokoch 2015 až 2021 si Slovensko požičiavalo prostredníctvom 10-ročných dlhopisov pri priemernom úroku 0,48 % ročne. Spôsobené to bolo bezprecedentným uvoľnením menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) v záujme oživenia európskej ekonomiky po globálnej finančnej kríze. Po roku 2022 sa však sadzby dlhopisov zvýšili nad 3 % ročne.
„Tento nárast bol dôsledkom vysokej inflácie a následného sprísnenia menovej politiky centrálnych bánk. Finančné trhy zároveň reagovali na zhoršenie slovenských verejných financií a geopolitickej situácie zvýšením rizikovej prirážky,“ vysvetlil analytik s tým, že podľa RRZ sa pri súčasných predpokladoch môžu úrokové sadzby slovenských 10-ročných dlhopisov v roku 2029 zvýšiť na 4,3 %.
Fiškálna rada odhaduje na celom objeme verejného dlhu SR ku koncu roka 2024 priemernú úrokovú sadzbu približne 2,5 %. Problém sa však bude podľa ekonóma v najbližších rokoch postupne prehlbovať, keď bude potrebné refinancovať veľké objemy starého dlhu pri aktuálnych, podstatne vyšších sadzbách. To citeľne zvýši náklady na obsluhu dlhu a ešte viac zaťaží verejné financie.
„Bez dodatočnej konsolidácie verejných financií Slovensku hrozí, že na úrokových nákladoch bude na konci roku 2029 platiť vyše 2,1 % HDP, približne 3,5 miliardy eur. Oproti roku 2022, kedy bola úroveň úrokových nákladov voči HDP na historickom minime 1 % HDP, by tak v roku 2029 došlo k zdvojnásobeniu úrokového bremena,“ vyčíslil Borovský.
V ambicióznom, ale podľa RRZ zatiaľ hypotetickom konsolidačnom scenári, kedy by sa vláde podarilo do roku 2027 znížiť deficit na úroveň 3 % HDP, by výška úrokových nákladov na konci roku 2029 bola 1,8 % HDP. Štát by tak na obsluhe verejného dlhu v tom čase ušetril približne 0,3 % HDP alebo 558 miliónov eur.
Analytik tiež porovnal úrokové náklady s objemovo podobnými verejnými výdavkami. Zatiaľ čo v roku 2022 bol ich podiel na HDP oproti výdavkom na obranu nižší o približne 0,5 percentuálneho bodu (p. b.), v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 p. b., prípadne 0,4 p. b. v prípade dodatočnej konsolidácie. „Objem financií, ktoré by sme museli vyplácať veriteľom na úrokoch, by sa v roku 2028 mohol dostať do bezprostrednej blízkosti úrovne výdavkov, ktoré vynakladáme na podporu rodín,“ doplnil Borovský.
Rozpočtová rada odhaduje deficit slovenských verejných financií za rok 2024 na úrovni 5,3 % HDP. Konsolidačné opatrenia síce znížia tento rok schodok približne na 4,8 % HDP, bez ďalších opatrení však zostane podľa RRZ strednodobo nad hranicou 5 % HDP. Hrubý verejný dlh by pri takomto vývoji do konca roka 2029 mohol vzrásť nad 70 % HDP.
„Výška verejného dlhu nie je len abstraktný ekonomický ukazovateľ, ale má reálne dôsledky na fungovanie štátu. Obsluha verejného dlhu má svoje náklady, ktoré sa bez výraznejšieho ozdravenia v nasledujúcich rokoch budú navyšovať,“ upozornil Borovský.
Pripomenul, že v rokoch 2015 až 2021 si Slovensko požičiavalo prostredníctvom 10-ročných dlhopisov pri priemernom úroku 0,48 % ročne. Spôsobené to bolo bezprecedentným uvoľnením menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) v záujme oživenia európskej ekonomiky po globálnej finančnej kríze. Po roku 2022 sa však sadzby dlhopisov zvýšili nad 3 % ročne.
„Tento nárast bol dôsledkom vysokej inflácie a následného sprísnenia menovej politiky centrálnych bánk. Finančné trhy zároveň reagovali na zhoršenie slovenských verejných financií a geopolitickej situácie zvýšením rizikovej prirážky,“ vysvetlil analytik s tým, že podľa RRZ sa pri súčasných predpokladoch môžu úrokové sadzby slovenských 10-ročných dlhopisov v roku 2029 zvýšiť na 4,3 %.
Fiškálna rada odhaduje na celom objeme verejného dlhu SR ku koncu roka 2024 priemernú úrokovú sadzbu približne 2,5 %. Problém sa však bude podľa ekonóma v najbližších rokoch postupne prehlbovať, keď bude potrebné refinancovať veľké objemy starého dlhu pri aktuálnych, podstatne vyšších sadzbách. To citeľne zvýši náklady na obsluhu dlhu a ešte viac zaťaží verejné financie.
„Bez dodatočnej konsolidácie verejných financií Slovensku hrozí, že na úrokových nákladoch bude na konci roku 2029 platiť vyše 2,1 % HDP, približne 3,5 miliardy eur. Oproti roku 2022, kedy bola úroveň úrokových nákladov voči HDP na historickom minime 1 % HDP, by tak v roku 2029 došlo k zdvojnásobeniu úrokového bremena,“ vyčíslil Borovský.
V ambicióznom, ale podľa RRZ zatiaľ hypotetickom konsolidačnom scenári, kedy by sa vláde podarilo do roku 2027 znížiť deficit na úroveň 3 % HDP, by výška úrokových nákladov na konci roku 2029 bola 1,8 % HDP. Štát by tak na obsluhe verejného dlhu v tom čase ušetril približne 0,3 % HDP alebo 558 miliónov eur.
Analytik tiež porovnal úrokové náklady s objemovo podobnými verejnými výdavkami. Zatiaľ čo v roku 2022 bol ich podiel na HDP oproti výdavkom na obranu nižší o približne 0,5 percentuálneho bodu (p. b.), v roku 2028 sa tento rozdiel môže zúžiť na 0,2 p. b., prípadne 0,4 p. b. v prípade dodatočnej konsolidácie. „Objem financií, ktoré by sme museli vyplácať veriteľom na úrokoch, by sa v roku 2028 mohol dostať do bezprostrednej blízkosti úrovne výdavkov, ktoré vynakladáme na podporu rodín,“ doplnil Borovský.
