FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vlna odchodov na predčasný dôchodok navýšila výdavky o ďalších 0,3 % HDP (0,4 miliardy eur).
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) - Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky na Slovensku rástli rýchlejšie ako ekonomika. Zvýšili sa tak z 8 na 9,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je jeden z najväčších nárastov v EÚ. Tento rok to zodpovedá vyšším výdavkom o 2,1 miliardy eur. Keďže príjmy dôchodkového systému v pomere k HDP nerástli, ide o dodatočné zaťaženie deficitu verejných financií, upozornila na sociálnej sieti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Za týmto nárastom je podľa rady viacero dôvodov. Najvyšší príspevok 0,65 % HDP alebo 0,9 miliardy eur spôsobili legislatívne zmeny, a to najmä vyšší a plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok či prehodnocovanie invalidných dôchodkov. Vlna odchodov na predčasný dôchodok navýšila výdavky o ďalších 0,3 % HDP (0,4 miliardy eur).
„Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr. Tento efekt ešte posilnila legislatívna úprava, ktorá v tom čase zmiernila podmienky pre vstup do predčasného dôchodku, a tým rozšírila okruh oprávnených žiadateľov,“ priblížila RRZ.
Starnutie populácie, teda rast počtu poberateľov dôchodkov mimo vlny predčasných odchodov, zvýšilo výdavky v tejto oblasti tiež o 0,3 % HDP. Rovnaký nárast spôsobil aj tzv. inflačný šok. „Valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd, a teda aj platených sociálnych odvodov. K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. kompozičný efekt, keď novopriznávané dôchodky boli podstatne vyššie ako zanikajúce,“ vysvetlila RRZ.
Výdavky na dôchodky sa podľa nej pri aktuálnych makroekonomických predpokladoch ustália v najbližších rokoch na súčasnej úrovni okolo 9,5 % HDP. „Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov, ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z 2. piliera by mali tento rast tlmiť,“ doplnila fiškálna rada.
Za týmto nárastom je podľa rady viacero dôvodov. Najvyšší príspevok 0,65 % HDP alebo 0,9 miliardy eur spôsobili legislatívne zmeny, a to najmä vyšší a plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok či prehodnocovanie invalidných dôchodkov. Vlna odchodov na predčasný dôchodok navýšila výdavky o ďalších 0,3 % HDP (0,4 miliardy eur).
„Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr. Tento efekt ešte posilnila legislatívna úprava, ktorá v tom čase zmiernila podmienky pre vstup do predčasného dôchodku, a tým rozšírila okruh oprávnených žiadateľov,“ priblížila RRZ.
Starnutie populácie, teda rast počtu poberateľov dôchodkov mimo vlny predčasných odchodov, zvýšilo výdavky v tejto oblasti tiež o 0,3 % HDP. Rovnaký nárast spôsobil aj tzv. inflačný šok. „Valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd, a teda aj platených sociálnych odvodov. K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. kompozičný efekt, keď novopriznávané dôchodky boli podstatne vyššie ako zanikajúce,“ vysvetlila RRZ.
Výdavky na dôchodky sa podľa nej pri aktuálnych makroekonomických predpokladoch ustália v najbližších rokoch na súčasnej úrovni okolo 9,5 % HDP. „Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov, ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z 2. piliera by mali tento rast tlmiť,“ doplnila fiškálna rada.
