Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Vláda by podľa rozpočtovej rady teda mala parlamentu predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) - Vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, parlament by návrh mal prerokovať a posúdiť jeho schválenie, musí však rešpektovať aj ústavnú hodnotu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Uviedla to Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Slovenský verejný dlh zotrváva v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy, preto je podľa RRZ ústavnou povinnosťou vlády predložiť Národnej rade SR na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Tejto vláde vznikla táto povinnosť prvý raz po uplynutí 24-mesačnej výnimky z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy a stále trvá.
Rada poznamenala, že vláda predbežne odmieta povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet s odôvodnením, že výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv v úhrne za rok 2025 presiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Argument vlády o uplatnení inej výnimky, o ktorej hovorí ústavný zákon, teda z dôvodu plnenia medzinárodných finančných záväzkov je podľa RRZ, aj na základe výkladu Ústavného súdu, nepreukázaný.
Vláda by podľa rozpočtovej rady teda mala parlamentu predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Na prvý pohľad môže vzniknúť otázka, prečo je nutné pripravovať vyrovnaný rozpočet, keď parlament nie je povinný ho schváliť v rovnakej podobe. Navyše, náhle zníženie deficitu na nulu by mohlo neúmerne pribrzdiť ekonomiku.
Rada upozornila, že štát dnes dlhodobo míňa viac, než dokáže pokryť svojimi príjmami a rozdiel financuje novým dlhom. Pri dlhu, ktorý je už dnes v nebezpečnom pásme a ďalej rastie, nie je možné takýto stav udržiavať natrvalo. Ak chce Slovensko zachovať aspoň súčasnú kvalitu verejných služieb a ochrániť tak svojich občanov pred sociálnymi dosahmi kríz, musí čo najskôr dostať zadlžovanie pod kontrolu.
RRZ poznamenala, že návrh vyrovnaného rozpočtu preto aj podľa Ústavného súdu nemá byť len formálnym cvičením. Má prinútiť vládu, ukázať čo najviac realistický a analyticky podložený súbor možností, ako odstrániť dnešnú nerovnováhu medzi príjmami a výdavkami a zastaviť rast dlhu. Vláda tak dostáva ďalšiu príležitosť predstaviť konkrétne riešenia a jasne medzi nimi určiť priority.
Parlament podľa rady nemá ústavnú ani zákonnú povinnosť takýto rozpočet skutočne schváliť, môže niektoré opatrenia odmietnuť, upraviť alebo nahradiť inými. Pri svojom rozhodovaní Národná rada SR musí zohľadniť aj ústavnú povinnosť chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií podľa článku 55a Ústavy SR. Parlament môže z návrhu vyrovnaného rozpočtu spraviť deficitný, ale musí sa snažiť dosiahnuť aspoň medziročné zlepšenie udržateľnosti dlhu a deficitu.
RRZ dodala, že na konci rozpočtového procesu by tak verejnosť nemala dostať iba číslo o výške deficitu, kde by mala byť viditeľná snaha parlamentu chrániť ústavnú hodnotu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Mala by dostať aj vierohodnú odpoveď, akými konkrétnymi krokmi chce vláda spolu s parlamentom zastaviť rast zadlžovania a dostať verejné financie pod kontrolu.
Slovenský verejný dlh zotrváva v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy, preto je podľa RRZ ústavnou povinnosťou vlády predložiť Národnej rade SR na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Tejto vláde vznikla táto povinnosť prvý raz po uplynutí 24-mesačnej výnimky z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy a stále trvá.
Rada poznamenala, že vláda predbežne odmieta povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet s odôvodnením, že výdavky z verejných prostriedkov súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv v úhrne za rok 2025 presiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Argument vlády o uplatnení inej výnimky, o ktorej hovorí ústavný zákon, teda z dôvodu plnenia medzinárodných finančných záväzkov je podľa RRZ, aj na základe výkladu Ústavného súdu, nepreukázaný.
Vláda by podľa rozpočtovej rady teda mala parlamentu predložiť návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Na prvý pohľad môže vzniknúť otázka, prečo je nutné pripravovať vyrovnaný rozpočet, keď parlament nie je povinný ho schváliť v rovnakej podobe. Navyše, náhle zníženie deficitu na nulu by mohlo neúmerne pribrzdiť ekonomiku.
Rada upozornila, že štát dnes dlhodobo míňa viac, než dokáže pokryť svojimi príjmami a rozdiel financuje novým dlhom. Pri dlhu, ktorý je už dnes v nebezpečnom pásme a ďalej rastie, nie je možné takýto stav udržiavať natrvalo. Ak chce Slovensko zachovať aspoň súčasnú kvalitu verejných služieb a ochrániť tak svojich občanov pred sociálnymi dosahmi kríz, musí čo najskôr dostať zadlžovanie pod kontrolu.
RRZ poznamenala, že návrh vyrovnaného rozpočtu preto aj podľa Ústavného súdu nemá byť len formálnym cvičením. Má prinútiť vládu, ukázať čo najviac realistický a analyticky podložený súbor možností, ako odstrániť dnešnú nerovnováhu medzi príjmami a výdavkami a zastaviť rast dlhu. Vláda tak dostáva ďalšiu príležitosť predstaviť konkrétne riešenia a jasne medzi nimi určiť priority.
Parlament podľa rady nemá ústavnú ani zákonnú povinnosť takýto rozpočet skutočne schváliť, môže niektoré opatrenia odmietnuť, upraviť alebo nahradiť inými. Pri svojom rozhodovaní Národná rada SR musí zohľadniť aj ústavnú povinnosť chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií podľa článku 55a Ústavy SR. Parlament môže z návrhu vyrovnaného rozpočtu spraviť deficitný, ale musí sa snažiť dosiahnuť aspoň medziročné zlepšenie udržateľnosti dlhu a deficitu.
RRZ dodala, že na konci rozpočtového procesu by tak verejnosť nemala dostať iba číslo o výške deficitu, kde by mala byť viditeľná snaha parlamentu chrániť ústavnú hodnotu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Mala by dostať aj vierohodnú odpoveď, akými konkrétnymi krokmi chce vláda spolu s parlamentom zastaviť rast zadlžovania a dostať verejné financie pod kontrolu.
