Jeden z problémov aktuálneho zákona je napríklad sledovanie hrubého dlhu a nie čistého, ktorý je na Slovensku aktuálne oveľa nižší.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Slovenská vláda by od začiatku mája budúceho roku mala viazať tri percentá výdavkov, požiadať o vyslovenie dôvery a rozpočet na rok 2024 pripraviť ako vyrovnaný. Vo štvrtok to pri hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023-2025 pripomenul predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth. Najlepším riešením by podľa neho bola zmena zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten podľa RRZ už nie je aktuálny a konsolidácia vo výške šesť miliárd eur by priniesla extrémne škrty výdavkov štátu.
"To by výrazne zhoršilo makroekonomický vývoj, znížilo by platy asi o tri percentá, zamestnanosť asi o 35.000 pracovných miest a HDP asi o dve percentá," priblížil Tóth. Aktuálne platný ústavný zákon podľa RRZ nie je v súlade s výdavkovými limitmi, ktoré by malo Slovensko zaviesť aj na základe záväzku v pláne obnovy. "Pre nás je dôležité zosúladenie výdavkových limitov s dlhovou brzdou," dodal Tóth.
Jeden z problémov aktuálneho zákona je napríklad sledovanie hrubého dlhu a nie čistého, ktorý je na Slovensku aktuálne oveľa nižší. Platná legislatíva tiež vypína dlhovú brzdu na dva roky už na základe formálnej zmeny vlády, a nie iba po parlamentných voľbách.
Poslanci Národnej rady (NR) SR by podľa Tótha k zmene ústavného zákona mali pristupovať apoliticky, lebo ide o zodpovedné hospodárenie štátu. "Bolo by ideálne vidieť naprieč politickým spektrom podporu a nedávať si nejaké podmienky na schválenie tejto novely," uviedol šéf RRZ. Rada zároveň varovala pred formálnym plnením sankcií, pretože by degradovali ústavný zákon. "Ak by tu boli také pokusy, nebolo by to šťastné," dodal Tóth.
"To by výrazne zhoršilo makroekonomický vývoj, znížilo by platy asi o tri percentá, zamestnanosť asi o 35.000 pracovných miest a HDP asi o dve percentá," priblížil Tóth. Aktuálne platný ústavný zákon podľa RRZ nie je v súlade s výdavkovými limitmi, ktoré by malo Slovensko zaviesť aj na základe záväzku v pláne obnovy. "Pre nás je dôležité zosúladenie výdavkových limitov s dlhovou brzdou," dodal Tóth.
Jeden z problémov aktuálneho zákona je napríklad sledovanie hrubého dlhu a nie čistého, ktorý je na Slovensku aktuálne oveľa nižší. Platná legislatíva tiež vypína dlhovú brzdu na dva roky už na základe formálnej zmeny vlády, a nie iba po parlamentných voľbách.
Poslanci Národnej rady (NR) SR by podľa Tótha k zmene ústavného zákona mali pristupovať apoliticky, lebo ide o zodpovedné hospodárenie štátu. "Bolo by ideálne vidieť naprieč politickým spektrom podporu a nedávať si nejaké podmienky na schválenie tejto novely," uviedol šéf RRZ. Rada zároveň varovala pred formálnym plnením sankcií, pretože by degradovali ústavný zákon. "Ak by tu boli také pokusy, nebolo by to šťastné," dodal Tóth.