Referendum 2026
Všetky správy
Z podstaty živelných pohrôm aj finančných kríz podľa RRZ vyplýva, že prichádzajú náhle a nie je možné sa na ne plne pripraviť.
Autor TASR
Bratislava 8. júla (TASR) - Výnimky z dlhovej brzdy pri plnení medzinárodných zmlúv sú možné len pri náhlych a neočakávaných požiadavkách. Vyplýva to z júnového rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR o interpretácii ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom súd veľmi dôkladne vysvetľuje, za akých okolností sa dlhová brzda uplatňuje a akým spôsobom, upozornila v stredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Vo verejnosti vtedy zarezonovala povinnosť vlády požiadať bezodkladne Národnú radu (NR) SR o dôveru, čo aj kabinet urobil. Celé znenie rozhodnutia ÚS však obsahuje viaceré ďalšie dôležité zásady, zdôraznila RRZ. Pri výnimkách z uplatňovania dlhovej brzdy súd rozviedol aj výnimky pre prípad recesie, vojny, finančnej či bankovej krízy, živelných pohrôm a plnenia medzinárodných zmlúv.
K posledným trom skutočnostiam ÚS uviedol, že účelom výnimky je presvedčenie, „že by nebolo spravodlivé limitovať úvahu vlády ako vrcholného orgánu výkonnej moci v situácii, keď je z dôvodu najčastejšie externých vplyvov dôležité chrániť iné ústavné hodnoty, a to napríklad život či zdravie“. Podstatou výnimiek je podľa súdu „vytvoriť priestor na výdavky z verejných prostriedkov pre okolnosti, ktoré nastali náhle, neočakávane a nebolo možné sa na ne pripraviť“.
Z podstaty živelných pohrôm aj finančných kríz podľa RRZ vyplýva, že prichádzajú náhle a nie je možné sa na ne plne pripraviť. V prípade veľkých finančných plnení na základe medzinárodných zmlúv je však už potrebné rozlíšiť, ktoré sú náhle a neočakávané a ktoré nie sú.
„Napríklad požiadavka Európskeho finančného mechanizmu na niekoľkomiliardové doplnenie zazmluvnených zdrojov môže byť náhla, povedzme v dôsledku neočakávanej finančnej krízy v inej krajine eurozóny. Naopak, príspevok Slovenska do rozpočtu EÚ nie je náhlym a neočakávaným, naopak, po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ ho vieme s veľkou istotou rozpočtovať na niekoľko rokov dopredu, a teda je pomerne jednoduché sa na tieto platby vopred pripraviť,“ zhodnotila RRZ.
Pre predchádzanie prípadným budúcim nejasnostiam má podľa rady zásadný význam výslovné konštatovanie súdu, že o výnimke z dlhovej brzdy sa dá uvažovať len v súvislosti s konkrétnym medzinárodným záväzkom, teda takým, ktorý priamo vyplýva z výslovného ustanovenia medzinárodnej zmluvy. „Výnimka sa preto nemôže aktivovať pri výdavkoch, ktoré vyplývajú len z politických deklarácií na medzinárodnej úrovni. Rovnako by na jej aktiváciu nestačilo iba všeobecné odvolanie sa na medzinárodné záväzky,“ doplnila RRZ.
Verejný dlh SR prekračuje najvyššie sankčné pásma dlhovej brzdy. Jednou z najprísnejších sankcií je povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet na ďalší rok. Premiér Robert Fico (Smer-SD) opakovane deklaroval, že kabinet má výnimku z tejto povinnosti. Dôvodom je, že výdavky SR súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv presahujú 3 % hrubého domáceho produktu (DPH), čo je jedna z výnimiek, ktorú predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Vo verejnosti vtedy zarezonovala povinnosť vlády požiadať bezodkladne Národnú radu (NR) SR o dôveru, čo aj kabinet urobil. Celé znenie rozhodnutia ÚS však obsahuje viaceré ďalšie dôležité zásady, zdôraznila RRZ. Pri výnimkách z uplatňovania dlhovej brzdy súd rozviedol aj výnimky pre prípad recesie, vojny, finančnej či bankovej krízy, živelných pohrôm a plnenia medzinárodných zmlúv.
K posledným trom skutočnostiam ÚS uviedol, že účelom výnimky je presvedčenie, „že by nebolo spravodlivé limitovať úvahu vlády ako vrcholného orgánu výkonnej moci v situácii, keď je z dôvodu najčastejšie externých vplyvov dôležité chrániť iné ústavné hodnoty, a to napríklad život či zdravie“. Podstatou výnimiek je podľa súdu „vytvoriť priestor na výdavky z verejných prostriedkov pre okolnosti, ktoré nastali náhle, neočakávane a nebolo možné sa na ne pripraviť“.
Z podstaty živelných pohrôm aj finančných kríz podľa RRZ vyplýva, že prichádzajú náhle a nie je možné sa na ne plne pripraviť. V prípade veľkých finančných plnení na základe medzinárodných zmlúv je však už potrebné rozlíšiť, ktoré sú náhle a neočakávané a ktoré nie sú.
„Napríklad požiadavka Európskeho finančného mechanizmu na niekoľkomiliardové doplnenie zazmluvnených zdrojov môže byť náhla, povedzme v dôsledku neočakávanej finančnej krízy v inej krajine eurozóny. Naopak, príspevok Slovenska do rozpočtu EÚ nie je náhlym a neočakávaným, naopak, po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ ho vieme s veľkou istotou rozpočtovať na niekoľko rokov dopredu, a teda je pomerne jednoduché sa na tieto platby vopred pripraviť,“ zhodnotila RRZ.
Pre predchádzanie prípadným budúcim nejasnostiam má podľa rady zásadný význam výslovné konštatovanie súdu, že o výnimke z dlhovej brzdy sa dá uvažovať len v súvislosti s konkrétnym medzinárodným záväzkom, teda takým, ktorý priamo vyplýva z výslovného ustanovenia medzinárodnej zmluvy. „Výnimka sa preto nemôže aktivovať pri výdavkoch, ktoré vyplývajú len z politických deklarácií na medzinárodnej úrovni. Rovnako by na jej aktiváciu nestačilo iba všeobecné odvolanie sa na medzinárodné záväzky,“ doplnila RRZ.
Verejný dlh SR prekračuje najvyššie sankčné pásma dlhovej brzdy. Jednou z najprísnejších sankcií je povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet na ďalší rok. Premiér Robert Fico (Smer-SD) opakovane deklaroval, že kabinet má výnimku z tejto povinnosti. Dôvodom je, že výdavky SR súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv presahujú 3 % hrubého domáceho produktu (DPH), čo je jedna z výnimiek, ktorú predpokladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
