Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Ak by sa po roku 2026 neprijali už žiadne ďalšie ozdravné opatrenia, deficit slovenských verejných financií by mohol do roku 2030 narásť na 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) - Ak by sa po roku 2026 neprijali už žiadne ďalšie ozdravné opatrenia, deficit slovenských verejných financií by mohol do roku 2030 narásť na 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rástol by aj verejný dlh a SR by tak len na úrokoch platila približne 4,3 miliardy eur ročne. Naopak, ak by sa dodržali pôvodné rozpočtové ciele a deficit by ďalej postupne klesol na 1 % HDP, štát by na konci tohto obdobia ušetril viac ako 1,3 miliardy eur ročne. Vyplýva to z odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), na ktoré v aktuálnom blogu upozornil analytik rady Dávid Borovský.
Pripomenul, že ani po troch kolách konsolidačných opatrení, ktorých cieľom bolo postupné znižovanie deficitu a stabilizácia verejného dlhu SR, sa zatiaľ súčasnej vláde nepodarilo dosiahnuť očakávané zlepšenie verejných financií. Deficit sa podľa aktuálneho odhadu RRZ zníži z úrovne 4,9 % pri nástupe vlády približne na 4,5 % HDP v roku 2026.
„Priebežná a dôveryhodne zrealizovaná konsolidácia by okrem nižšej potreby emisie štátnych dlhopisov, vyplývajúcej z nižších nominálnych deficitov, priaznivo pôsobila aj prostredníctvom nižších úrokových sadzieb, za ktoré si Slovensko požičiava na finančných trhoch. Investori totiž pri oceňovaní rizika systematicky zohľadňujú nielen aktuálnu fiškálnu situáciu, ale aj výhľad verejných financií do budúcnosti, ktorý je v prípade Slovenska nepriaznivý tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte,“ konštatoval analytik.
Ak by sa podľa neho vláda od roku 2024 držala rozpočtových cieľov vychádzajúcich z Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a následne by pokračovala v postupnom znižovaní deficitu na úroveň 1 % HDP, štát by ku koncu roka 2030 platil ročne na úrokových nákladoch približne o 1,3 miliardy eur menej. Z tejto sumy by priamy vplyv nižších deficitov predstavoval približne 1,1 miliardy eur. Dodatočná úspora 266 milióna eur by bola dôsledkom nižších rizikových prirážok, ktoré by v tom čase mohli byť nižšie o 0,55 percentuálneho bodu (p. b.).
„Pokiaľ by sa však neprijali žiadne dodatočné konsolidačné opatrenia nad rámec už platnej legislatívy, úrokové náklady by na konci roka 2030 dosiahli viac ako 4,3 miliardy eur, čo zodpovedá približne 2,6 % HDP. Oproti historickému minimu v roku 2022, keď Slovensko vynakladalo na obsluhu verejného dlhu približne 1 % HDP, by tak v pomere k veľkosti ekonomiky išlo o viac než dva a pol násobný nárast úrokového bremena,“ priblížil Borovský.
Zároveň upozornil, že aj v scenári účinnejšej a priebežnej konsolidácie by úrokové náklady na konci roka 2030 dosiahli 3 miliardy eur. „Tento vývoj by bol dôsledkom jednak vysokých východiskových, aj keď postupne sa znižujúcich úrovní deficitu, ako aj pretrvávajúceho prostredia výrazne vyšších úrokových sadzieb v celej eurozóne v porovnaní s obdobím uvoľnenej menovej politiky v rokoch 2015 - 2021,“ vysvetlil.
Vysoké úrovne deficitov v kombinácii s prísnejšou menovou politikou a pretrvávajúcou globálnou neistotou tiež podľa neho významne prispievajú k rastu verejného dlhu. Ak by vláda po roku 2026 nepokračovala v konsolidácii verejných financií, hrubý dlh verejnej správy by sa podľa odhadu RRZ do roku 2030 zvýšil až na 78,2 % HDP. Naopak, v prípade plnenia pôvodných vládnych cieľov a pokračujúceho znižovania deficitu na úroveň 1 % HDP by sa hrubý dlh na konci horizontu prognózy znížil k hranici 60 % HDP, vyčíslil analytik.
Pripomenul, že ani po troch kolách konsolidačných opatrení, ktorých cieľom bolo postupné znižovanie deficitu a stabilizácia verejného dlhu SR, sa zatiaľ súčasnej vláde nepodarilo dosiahnuť očakávané zlepšenie verejných financií. Deficit sa podľa aktuálneho odhadu RRZ zníži z úrovne 4,9 % pri nástupe vlády približne na 4,5 % HDP v roku 2026.
„Priebežná a dôveryhodne zrealizovaná konsolidácia by okrem nižšej potreby emisie štátnych dlhopisov, vyplývajúcej z nižších nominálnych deficitov, priaznivo pôsobila aj prostredníctvom nižších úrokových sadzieb, za ktoré si Slovensko požičiava na finančných trhoch. Investori totiž pri oceňovaní rizika systematicky zohľadňujú nielen aktuálnu fiškálnu situáciu, ale aj výhľad verejných financií do budúcnosti, ktorý je v prípade Slovenska nepriaznivý tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte,“ konštatoval analytik.
Ak by sa podľa neho vláda od roku 2024 držala rozpočtových cieľov vychádzajúcich z Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a následne by pokračovala v postupnom znižovaní deficitu na úroveň 1 % HDP, štát by ku koncu roka 2030 platil ročne na úrokových nákladoch približne o 1,3 miliardy eur menej. Z tejto sumy by priamy vplyv nižších deficitov predstavoval približne 1,1 miliardy eur. Dodatočná úspora 266 milióna eur by bola dôsledkom nižších rizikových prirážok, ktoré by v tom čase mohli byť nižšie o 0,55 percentuálneho bodu (p. b.).
„Pokiaľ by sa však neprijali žiadne dodatočné konsolidačné opatrenia nad rámec už platnej legislatívy, úrokové náklady by na konci roka 2030 dosiahli viac ako 4,3 miliardy eur, čo zodpovedá približne 2,6 % HDP. Oproti historickému minimu v roku 2022, keď Slovensko vynakladalo na obsluhu verejného dlhu približne 1 % HDP, by tak v pomere k veľkosti ekonomiky išlo o viac než dva a pol násobný nárast úrokového bremena,“ priblížil Borovský.
Zároveň upozornil, že aj v scenári účinnejšej a priebežnej konsolidácie by úrokové náklady na konci roka 2030 dosiahli 3 miliardy eur. „Tento vývoj by bol dôsledkom jednak vysokých východiskových, aj keď postupne sa znižujúcich úrovní deficitu, ako aj pretrvávajúceho prostredia výrazne vyšších úrokových sadzieb v celej eurozóne v porovnaní s obdobím uvoľnenej menovej politiky v rokoch 2015 - 2021,“ vysvetlil.
Vysoké úrovne deficitov v kombinácii s prísnejšou menovou politikou a pretrvávajúcou globálnou neistotou tiež podľa neho významne prispievajú k rastu verejného dlhu. Ak by vláda po roku 2026 nepokračovala v konsolidácii verejných financií, hrubý dlh verejnej správy by sa podľa odhadu RRZ do roku 2030 zvýšil až na 78,2 % HDP. Naopak, v prípade plnenia pôvodných vládnych cieľov a pokračujúceho znižovania deficitu na úroveň 1 % HDP by sa hrubý dlh na konci horizontu prognózy znížil k hranici 60 % HDP, vyčíslil analytik.
