Bratislava 17. septembra (TASR) - Ak by riziková prirážka slovenských dlhopisov vzrástla o desatinu percentuálneho bodu (p. b.), štát by po plnom premietnutí tejto zmeny do dlhového portfólia zaplatil na úrokoch navyše približne 91 miliónov eur alebo 0,06 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Vyčíslila to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pri odhadovanom objeme verejného dlhu na konci tohto roka. Zároveň upozornila, že pri postupnom náraste zadlženia táto suma ďalej stúpa.

Riziková prirážka predstavuje rozdiel medzi úrokom, ktorý za pôžičku platí Slovensko a úrokom najbezpečnejších krajín v eurozóne, medzi ktoré patrí Nemecko, Luxembursko a Holandsko, priblížila RRZ. Podľa rady ide o najrýchlejší signál toho, ako finančné trhy hodnotia stabilitu a dôveryhodnosť fiškálnej politiky krajiny. Do rozpočtu sa rastúca prirážka premieta postupne, a to cez nové emisie a refinancovanie splatného dlhu.

„Výšku prirážok determinuje aj globálna likvidita meniaca sa v čase, a preto je lepšie porovnávať krajiny medzi sebou. Prirážku pritom nezvyšuje len samotná výška dlhu krajiny, ale najmä pochybnosti o tom, kam dlh smeruje a či je jeho vývoj udržateľný. Pri vyššej úrovni zadlženia sú investori citlivejší na pretrvávajúce deficity, slabší ekonomický rast a nejasnú konsolidačnú stratégiu,“ vysvetlila RRZ.

Naopak, členstvo v eurozóne túto citlivosť zmierňuje, keďže odstraňuje menové riziko a zaraďuje slovenské dlhopisy do širšieho trhu eurových štátnych dlhopisov. „Nenahrádza však dôveryhodnú fiškálnu politiku. Slovinsku aj Chorvátsku, členom eurozóny, sa v posledných rokoch rating zlepšil a obe krajiny si požičiavajú lacnejšie ako Slovensko, ktorého aktuálny priemerný rating je najhorší za posledných 20 rokov,“ upozornila RRZ.

Rovnaký mechanizmus podľa nej pôsobí aj opačným smerom. Dôveryhodná konsolidácia a rozpočtové pravidlá prinášajú štátu výhody v podobe nižšej prirážky, lacnejšieho financovania a väčšej odolnosti voči šokom.