Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 23. jún 2024Meniny má Sidónia
< sekcia Ekonomika

VIDEO:Zamestnávatelia: Podnikateľské prostredie ťaží regulačné bremeno

Na snímke zľava viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Ľuboš Sirota a člen prezídia RÚZ Ján Oravec. Foto: FOTO TASR - Pavol Zachar

Vyplýva to z analýzy vývoja regulačného zaťaženia na Slovensku vo vybraných významných zákonoch pôsobiacich na podnikateľské prostredie.

Bratislava 2. októbra (TASR) - Rozvoju podnikania na Slovensku bránia vysoké náklady vyplývajúce z regulačného a administratívneho zaťaženia. Prekážkou pre podnikateľov je aj daňovo - odvodové zaťaženie, množstvo registračných a administratívnych povinností, ako i časté zmeny legislatívy. Vyplýva to z analýzy vývoja regulačného zaťaženia na Slovensku vo vybraných významných zákonoch pôsobiacich na podnikateľské prostredie. Zostavila ju Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá sa zamerala na desať vybraných zákonov.




Regulačné povinnosti pre podnikateľské subjekty narastajú. Analýza ukázala, že zatiaľ čo v roku 2007 mali podnikateľské subjekty 1514 povinností, v roku 2016 ich už bolo 1719, do roku 2017 počet regulačných povinností vzrástol na 1812. V peňažnom vyjadrení toto všetko pre podnikateľov znamená, že nesú celkové regulačné bremeno v objeme viac ako 12 miliárd eur ročne. Najvyššie celkové náklady regulácie boli vyčíslené v roku 2015 vo výške 15,2 miliardy eur.


"Slovensko potrebuje konečne začať prijímať aj balíčky na podporu podnikateľského prostredia. To, že sa ekonomike darí, je nie vďaka vláde, ale napriek vláde," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii 1. viceprezident RÚZ Luboš Sirota s tým, že sociálne balíčky prijímané vládou označil "za čistý politický marketing". "Dlhodobo upozorňujeme vládu, že SR potrebuje pri prijímaní zásadných opatrení odbornú diskusiu a potrebuje aj analyzovať situáciu, ktorú tieto opatrenia prinesú. Podnikatelia sú vystavovaní právnej neistote. Toto je neakceptovateľné. Je dôležité, aby sme toto zmenili. Za posledné roky dlhodobo zdôrazňujeme to, že Slovensko je v situácii, kedy je prebyrokratizované. Za posledných desať rokov bolo na Slovensku prijatých 1812 regulačných povinností," upozornil Sirota.

Čítajte aj

Problémom pre podnikateľov je najmä pretrvávajúca nestabilita legislatívneho prostredia. Zákony sa totiž menia pričasto. V rokoch 2007 až 2016 boli najčastejšie novelizovaný živnostenský zákon, a to až 54-krát a zákon o dani z príjmov, a to až 53-krát. Zákonník práce bol v sledovanom období novelizovaný v priemere dvakrát až trikrát ročne. Situácia sa však v jednotlivých rokoch radikálne líši. Napríklad v roku 2015 bol zákon o sociálnom poistení novelizovaný deväťkrát a živnostenský zákon dokonca 12-krát. "Nedá sa hovoriť ani o náznaku stabilného podnikateľského prostredia. Naopak, je nepredvídateľné. Zaťaženie aj počet obmedzení je ešte väčší. Na Slovensku platia stovky zákonov a takmer v každom z nich sa dá nájsť niečo, čo podnikateľa niečo stojí," doplnil člen Prezídia RÚZ Ján Oravec.

Najviac povinností bolo identifikovaných v Zákonníku práce, v Obchodnom zákonníku a v zákone o dani z príjmov. K poklesu počtu regulačných povinností dochádza mierne len v živnostenskom zákone, v zákone o účtovníctve či v zákone o ochrane osobných údajov. Oravec upozornil, že aj samotné vlády si uvedomujú, že sa zákony novelizujú často, neprijímajú však opatrenia, a to aj napriek tomu, že každá nová vláda deklaruje zlepšovanie podnikateľského prostredia.

Podnikateľom by podľa RÚZ pomohlo, ak by vlády dodržiavali niekoľko jednoduchých zásad v rámci legislatívneho procesu. Ide najmä o schvaľovanie zmien s dodatočným časovým predstihom pred začiatkom ich účinnosti a zavedenie jednotných dátumov účinnosti pre novelizácie kľúčových zákonov. Dodržiavať by sa malo pravidlo v zmysle princípu jeden rok, jedny pravidlá. Taktiež, ak sa prijme jedno opatrenie, dve by sa mali zrušiť.

Z krátkodobého hľadiska by podľa RÚZ pomohlo aj to, ak by sa presadzovali opatrenia týkajúce sa komunikácie štátu s podnikateľom, ktoré by odbúrali regulačné a administratívne povinnosti. Elektronizácia plnenia povinností totiž umožňuje priame zníženie regulačných nákladov. Zaviesť by sa mal aj princíp jedenkrát a dosť v prípade poskytovania údajov a informácií štátnej a verejnej správe.

Dôležitá je však aj dlhodobá a zrozumiteľná forma monitorovania celkového regulačného a administratívneho zaťaženia podnikateľov na Slovensku. RÚZ preto aj na základe výsledkov analýzy navrhuje zavedenie indexu regulačného zaťaženia.