Bratislava 5. februára (TASR) - Výška minimálnej mzdy za posledné roky na Slovensku rastie, napriek tomu je krajina na stupnici zárobkov v EÚ stále nižšie. Na mzdy negatívne vplývajú vyššie dane a poplatky pre firemný sektor, rozširovanie kolektívnych zmlúv či povinne nariadené prudké zvyšovanie minimálnej mzdy a iných nákladov. Štát by sa mal preto viac zamerať na zvýšenie ekonomiky v krajine, vďaka ktorej porastú aj mzdy, zhodnotili to v ekonomickom komentári Alexander Karšay a Kristína Koteková z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).

"Minimálna mzda vzrástla vysoko nad rámec produktivity práce, firmám takýto nákladový šok uškodil a výsledkom je ich sťažené postavenie, nižšia konkurencieschopnosť, výkonnosť a v konečnom dôsledku nižšie mzdy voči iným krajinám. Politici sa mýlia, ak si myslia, že legislatívnymi nariadeniami dosiahnu akýkoľvek pokrok v mzdovej oblasti," uviedli odborníci.

Ďalšími nezmyselnými opatreniami sú podľa nich príspevky od zamestnávateľov na šport, rekreáciu a iné súkromné aktivity pracovníkov či povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv na firmy, ktoré s nimi nesúhlasia. Vyššie dane firmám tiež "odčerpávajú" prostriedky na vyplácanie miezd, keďže sa nimi ničí vyrobená hodnota v ekonomike. Ak by bol vyšší výkon ekonomiky, tak by mohli byť aj vyššie dávky pre dôchodcov či sociálne odkázaných ľudí.

"Vo väčšine rozvinutých západných krajín EÚ sú čisté mzdy po zohľadnení cenových rozdielov približne dvojnásobne vyššie ako v SR. Dvojnásobné platy v porovnaní s nami majú zamestnanci v Írsku, severských krajinách, Francúzsku a Belgicku. Približne 2,5-násobne vyššie platy sú v Nemecku, Rakúsku, Holandsku a Luxembursku," uzavreli odborníci s tým, že aj oproti okolitým členským krajinám EÚ vo výške čistých platov Slovensko výrazne zaostáva. Po zohľadnení cenových rozdielov je čistá mzda v Česku vyššia o 35 %, v Poľsku o 56 % a v Maďarsku o 22 %.