Bratislava 8. októbra (TASR) - Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 neprináša stabilizáciu verejných financií a ani po troch konsolidačných balíkoch nezastavuje rast verejného dlhu. Upozornila na to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), podľa ktorej by sa vláda mala zamerať predovšetkým na úspory vo výdavkoch štátu, efektívnejšie fungovanie verejnej správy a podporu hospodárskeho rastu.

Verejná správa má v roku 2027 hospodáriť s príjmami približne 63,3 miliardy eur a výdavkami 70,8 miliardy eur. Deficit tak má dosiahnuť približne 7,4 miliardy eur, respektíve 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh sa má podľa návrhu rozpočtu zvýšiť zo 63,4 percenta HDP v roku 2026 na 69,6 percenta HDP v roku 2029. RÚZ upozornila, že bez ďalších konsolidačných opatrení by mohol v roku 2029 dosiahnuť až 71,8 percenta HDP. Inými slovami, dlh podľa RÚZ vzrastie zo súčasných približne 100 miliárd eur na zhruba 118 miliárd eur, a to v priebehu dvoch rokov.

Rastúce zadlženie podľa zamestnávateľov zvyšuje aj náklady na obsluhu dlhu. Slovensko má v roku 2027 zaplatiť na úrokoch približne 2,72 miliardy eur, v roku 2028 to má byť 3,19 miliardy eur a v roku 2029 približne 3,54 miliardy eur. RÚZ zároveň poukázala na rast bežných výdavkov vlády, ktoré majú v roku 2027 medziročne stúpnuť o 3,5 miliardy eur, teda o šesť percent. Sociálne transfery majú dosiahnuť približne 28,6 miliardy eur a na 13. dôchodky je v rozpočte vyčlenených 916 miliónov eur.

Zamestnávatelia poukazujú na to, že napriek zvyšovaniu daní, odvodov a poplatkov sa deficit neznižuje. Vyššie príjmy štátu podľa nich pohlcuje rast výdavkov, pričom ďalšie zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia oslabuje konkurencieschopnosť podnikov, znižuje disponibilné príjmy domácností a brzdí investície. RÚZ zároveň upozornila na rast počtu zamestnancov verejnej správy, ktorých má byť v roku 2027 približne 452.700, a na zvýšenie osobných výdavkov na 15,6 miliardy eur.

RÚZ tvrdí, že priestor na konsolidáciu existuje najmä na strane výdavkov. Identifikovala možné úspory vo výške 6,5 miliardy eur a vláde predložila viac ako 200 prorastových opatrení. Medzi navrhovanými krokmi sú audit a reorganizácia verejných inštitúcií, efektívnejšie verejné obstarávanie, využívanie digitalizácie, prehodnotenie počtu pracovných miest vo verejnom sektore a zvýšenie adresnosti sociálneho systému. Cieľom by podľa únie malo byť zníženie deficitu výrazne pod tri percentá HDP a postupné zníženie verejného dlhu pod 60 percent HDP.