Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Systém sledovania vývoja cien má predstavovať nástroj zadávania zákaziek v dôsledku vyňatia zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) – K novele zákona o verejnom obstarávaní sa momentálne uskutočňujú intenzívne rokovania. Dá sa povedať, že koalícia sa výrazne priblížila k dohode o tejto novele zákona. Uviedol to v stanovisku pre TASR podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina).
Zároveň reagoval na analýzu inštitútu IstroAnalytica, ktorá okrem iného hovorí o možnom rozpore navrhovanej novely zákona o verejnom obstarávaní s právom EÚ. Holý skonštatoval, že novela zákona sa týka primárne tzv. podlimitných zákaziek, ktoré sú z pôsobnosti smerníc vylúčené bez ohľadu na ďalšie aspekty. Na tieto zákazky sa za istých okolností a v istom rozsahu vzťahujú základné zásady únijného práva, ak by v prípade dosiahnutia nadlimitnej hodnoty podliehali smernici, a majú potenciálny dosah na súťaž na vnútornom trhu, teda ak je dôvodný predpoklad, že by o ne mohli mať záujem hospodárske subjekty pôsobiace na území iného členského štátu.
Podpredseda vlády podotkol, že posúdenie potenciálneho dosahu na vnútorný trh je v kompetencii verejného obstarávateľa. Ten je podľa neho v rámci tohto posúdenia povinný skúmať predmet zákazky, jej hodnotu, špecifiká príslušného odvetvia či zemepisnú polohu miesta realizácie zákazky.
"Všetko uvedené je v našom právnom poriadku zabezpečené a roky sa aplikuje napríklad pri platných výnimkách z verejného obstarávania. Už dnes je okolo 70 druhov zákaziek vylúčených z verejného obstarávania, z toho takmer 30 druhov sa týka podlimitných zákaziek," podotkol Holý.
Zdôraznil však, že vylúčenie neznamená, že verejná správa pri ich nakupovaní nemusí dodržiavať žiadne slovenské alebo európske pravidlá. Musí si ich vo vnútorných procesoch nastaviť, aj keď ide o postup, na ktorý sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje. Zároveň ich musí tiež kontrolovať, pričom podľa Holého podlieha kontrole aj zo strany štátnych orgánov. Dodal, že ak by to tak nebolo, potom by slovenské právo v oblasti verejného obstarávania muselo byť už veľa rokov v rozpore s európskym právom.
Analýza inštitútu poukázala na to, že novela zákona, ktorú v decembri minulého roka predstavil podpredseda vlády pre legislatívu, predpokladá zavedenie tzv. systému sledovania vývoja cien (SSVC), ktorého prevádzkovateľom by mal byť Úrad vlády (ÚV) SR. SSVC má predstavovať nástroj zadávania zákaziek v dôsledku vyňatia zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Podľa inštitútu sa javí, že návrh novely zákona je v rozpore s primárnym právom EÚ a pri navrhovanom SSVC vznikajú viaceré možné riziká.
"Nechráni hospodársku súťaž, pretože úspešný môže byť aj subjekt, ktorý o zákazku neprejavil záujem, pričom výber je výlučne na orgáne verejnej moci, ktorý realizuje výber," uvádza sa v analýze. Inštitút zároveň upozorňuje, že cena vygenerovaná SSVC nebude vždy pre orgán verejnej moci záväzná, pričom nie je navrhnutý ani mechanizmus kontroly, pretože je potreba zvýšiť cenu relevantná. Podotýka tiež, že nie je regulovaná možnosť uzavrieť dodatok k podpísanej zmluve a nie sú zadefinované ani pravidlá konfliktu záujmov.
Zároveň reagoval na analýzu inštitútu IstroAnalytica, ktorá okrem iného hovorí o možnom rozpore navrhovanej novely zákona o verejnom obstarávaní s právom EÚ. Holý skonštatoval, že novela zákona sa týka primárne tzv. podlimitných zákaziek, ktoré sú z pôsobnosti smerníc vylúčené bez ohľadu na ďalšie aspekty. Na tieto zákazky sa za istých okolností a v istom rozsahu vzťahujú základné zásady únijného práva, ak by v prípade dosiahnutia nadlimitnej hodnoty podliehali smernici, a majú potenciálny dosah na súťaž na vnútornom trhu, teda ak je dôvodný predpoklad, že by o ne mohli mať záujem hospodárske subjekty pôsobiace na území iného členského štátu.
Podpredseda vlády podotkol, že posúdenie potenciálneho dosahu na vnútorný trh je v kompetencii verejného obstarávateľa. Ten je podľa neho v rámci tohto posúdenia povinný skúmať predmet zákazky, jej hodnotu, špecifiká príslušného odvetvia či zemepisnú polohu miesta realizácie zákazky.
"Všetko uvedené je v našom právnom poriadku zabezpečené a roky sa aplikuje napríklad pri platných výnimkách z verejného obstarávania. Už dnes je okolo 70 druhov zákaziek vylúčených z verejného obstarávania, z toho takmer 30 druhov sa týka podlimitných zákaziek," podotkol Holý.
Zdôraznil však, že vylúčenie neznamená, že verejná správa pri ich nakupovaní nemusí dodržiavať žiadne slovenské alebo európske pravidlá. Musí si ich vo vnútorných procesoch nastaviť, aj keď ide o postup, na ktorý sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje. Zároveň ich musí tiež kontrolovať, pričom podľa Holého podlieha kontrole aj zo strany štátnych orgánov. Dodal, že ak by to tak nebolo, potom by slovenské právo v oblasti verejného obstarávania muselo byť už veľa rokov v rozpore s európskym právom.
Analýza inštitútu poukázala na to, že novela zákona, ktorú v decembri minulého roka predstavil podpredseda vlády pre legislatívu, predpokladá zavedenie tzv. systému sledovania vývoja cien (SSVC), ktorého prevádzkovateľom by mal byť Úrad vlády (ÚV) SR. SSVC má predstavovať nástroj zadávania zákaziek v dôsledku vyňatia zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Podľa inštitútu sa javí, že návrh novely zákona je v rozpore s primárnym právom EÚ a pri navrhovanom SSVC vznikajú viaceré možné riziká.
"Nechráni hospodársku súťaž, pretože úspešný môže byť aj subjekt, ktorý o zákazku neprejavil záujem, pričom výber je výlučne na orgáne verejnej moci, ktorý realizuje výber," uvádza sa v analýze. Inštitút zároveň upozorňuje, že cena vygenerovaná SSVC nebude vždy pre orgán verejnej moci záväzná, pričom nie je navrhnutý ani mechanizmus kontroly, pretože je potreba zvýšiť cenu relevantná. Podotýka tiež, že nie je regulovaná možnosť uzavrieť dodatok k podpísanej zmluve a nie sú zadefinované ani pravidlá konfliktu záujmov.
