Bratislava 12. júla (TASR) - S nástupom kvantových počítačov sa začína nová kapitola kybernetickej bezpečnosti. Upozornila na to Mária Krahulecová, spoluzakladateľka konferencie venujúcej sa kybernetickej bezpečnosti.

Priblížila, že keď dnes človek platí kartou cez internet, prihlasuje sa do internetbankingu, posiela správu v chatovacej aplikácii alebo komunikuje so štátom, spolieha sa na šifrovanie. Je to niečo ako neviditeľný trezor digitálneho sveta. Bežný človek ho nevidí, no bez neho by nefungovala dôvera v banky, e-shopy, zdravotníctvo ani súkromnú komunikáciu.

Nástup kvantových počítačov však podľa nej neznamená, že zajtra prestane fungovať internet alebo sa ľuďom zrazu vymažú účty. Riziko je nenápadnejšie. Údaje, ktoré sú zachytené dnes, môžu mať hodnotu aj o desať rokov. Ak ich útočník uloží a v budúcnosti získa technológiu na ich prelomenie, môže sa k nim vrátiť neskôr.

Postkvantové šifrovanie podľa jej slov zabezpečí, aby platby, zdravotné údaje, heslá a súkromné správy zostali chránené aj v budúcnosti. Jej cieľom je pripraviť banky, firmy, štátne inštitúcie, technologické platformy aj výrobcov zariadení na budúcnosť, v ktorej dnešné šifry nemusia stačiť.

„Postkvantové šifrovanie znie ako téma pre vedcov, ale v skutočnosti sa týka každého, kto má bankový účet, zdravotnú kartu, smartfón alebo súkromné správy. Nejde o paniku. Ide o to, aby ochrana, na ktorú sa dnes spoliehame, fungovala aj v budúcnosti,“ podčiarkla Krahulecová.

Upozornila, že útok sa môže začať dnes, aj keď škoda príde až o niekoľko rokov, teda scenár je známy ako store now, decrypt later, teda zachytiť dnes, prečítať neskôr. Útočník nemusí vedieť údaje rozlúštiť okamžite. Stačí, že ich uloží. Ak budú mať hodnotu aj o desať rokov, môžu sa stať problémom v budúcnosti. Týka sa to najmä dát s dlhou životnosťou, a to zdravotných záznamov, finančných údajov, právnych dokumentov, interných firemných správ, štátnych registrov, výskumu alebo obchodných tajomstiev. Inými slovami, nie všetky dáta strácajú hodnotu po pár dňoch. Niektoré môžu byť citlivé celý život.

Podčiarkla, že postkvantové šifrovanie možno vysvetliť jednoducho. Ide o nový typ zámku pre digitálne údaje. Dnešné zámky sú stále silné voči bežným počítačom. Problém je, že budúce kvantové počítače môžu mať úplne iný spôsob, ako sa k nim dostať. Preto sa v prechodnom období často hovorí o hybridnom prístupe. Znamená to, že sa používajú dva zámky naraz - dnešný silný zámok a nový zámok navrhnutý aj proti budúcim kvantovým útokom.

„Pre lepšie pochopenie to vieme prirovnať k vzorkám krvi v archíve. Dnes z nich možno nevieme získať všetky informácie, pretože nemáme vhodnú technológiu. Ak si ich však niekto odloží a o desať rokov bude mať pokročilejšie nástroje, z rovnakých vzoriek môže získať informácie, ktoré dnes získať nevie. Pri dátach je to podobné. Útočník ich nemusí vedieť prečítať dnes. Stačí, že ich zachytí a odloží si ich na neskôr. Postkvantové šifrovanie je preto spôsob, ako chrániť aj údaje, ktoré musia zostať tajné dlhé roky,“ dodala Krahulecová.