MS v hokeji 2026
Všetky správy
Saková pripomenula, že Európa nemá dostatok nerastných surovín a Európania sú závislí od iných krajín od dodávok týchto surovín.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 22. mája (TASR) - Energetická a ekonomická bezpečnosť Európskej únie patrili k hlavným bodom piatkových rokovaní ministrov členských krajín EÚ. Uviedla to ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci - segment obchod v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Saková potvrdila, že predstavitelia EÚ ako prioritnú vnímajú energetickú bezpečnosť, či bude dostatok energetických surovín, či existuje dostatočná diverzifikácia či už jednotlivých dodávateľov alebo tranzitných trás, ale veľmi akútna začína byť aj téma ekonomickej bezpečnosti.
„To znamená, že okrem cien energií sa musíme zaoberať aj tým, aby sme v Európe uchránili to, čo máme. Aby sme si uchránili subdodávateľské reťazce, nielen pre automobilový a oceliarsky priemysel, ktorý je historickou dominantou Európy, ale napríklad aj pri výrobe polovodičov alebo umelých hnojív,“ vysvetlila.
Saková pripomenula, že Európa nemá dostatok nerastných surovín a Európania sú závislí od iných krajín od dodávok týchto surovín. „Toto bola hlavná téma, o ktorej sme sa hovorili,“ odkázala.
Čo sa týka, pretrvávajúcich snáh o odblokovanie Hormuzského prielivu, ministerka zdôraznila, že pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe ovplyvňuje celú svetovú ekonomiku. Pre tento konflikt podľa nej svet prišiel o 20 % dodávok skvapalneného plynu (LNG) a o 20 % dovozu ropy, aj keď hlavnými odoberateľmi LNG a ropy z krajín Perzského zálivu bola Ázia.
„Plyn a ropa chýbajú na svetových trhoch a tým aj volatilita cien je niekde úplne inde, ako bola pred týmto konfliktom. Všetky štáty musia teraz čeliť vyšším cenám nákupu ropy, vyšším cenám nákupu plynu a hlavne sa zaoberajú aj bezpečnosťou, či vôbec bude dostatok plynu a ropy pre celosvetovú spotrebu,“ opísala obavy, ktoré zazneli od každého z ministrov členských krajín eurobloku.
Okrem prerušenia dodávok plynu a ropy Irán hrozí, že môže prerušiť aj podmorské telekomunikačné káble. Saková pripomenula, že takýto scenár ani EÚ, ani Slovensko v minulosti nezažili, hoci Únia v posledných rokoch čelila sérii kríz.
„Treba sa z týchto kríz poučiť, to však neznamená, že ďalšie krízy a v iných oblastiach neprídu. Vždy dôsledky takejto krízy alebo útoku či už na energetickú alebo telekomunikačnú infraštruktúru prinášajú nové dôsledky a nové opatrenia, s ktorými sa budeme musieť vyrovnať vo veľmi rýchlom časovom období,“ povedala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Saková potvrdila, že predstavitelia EÚ ako prioritnú vnímajú energetickú bezpečnosť, či bude dostatok energetických surovín, či existuje dostatočná diverzifikácia či už jednotlivých dodávateľov alebo tranzitných trás, ale veľmi akútna začína byť aj téma ekonomickej bezpečnosti.
„To znamená, že okrem cien energií sa musíme zaoberať aj tým, aby sme v Európe uchránili to, čo máme. Aby sme si uchránili subdodávateľské reťazce, nielen pre automobilový a oceliarsky priemysel, ktorý je historickou dominantou Európy, ale napríklad aj pri výrobe polovodičov alebo umelých hnojív,“ vysvetlila.
Saková pripomenula, že Európa nemá dostatok nerastných surovín a Európania sú závislí od iných krajín od dodávok týchto surovín. „Toto bola hlavná téma, o ktorej sme sa hovorili,“ odkázala.
Čo sa týka, pretrvávajúcich snáh o odblokovanie Hormuzského prielivu, ministerka zdôraznila, že pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe ovplyvňuje celú svetovú ekonomiku. Pre tento konflikt podľa nej svet prišiel o 20 % dodávok skvapalneného plynu (LNG) a o 20 % dovozu ropy, aj keď hlavnými odoberateľmi LNG a ropy z krajín Perzského zálivu bola Ázia.
„Plyn a ropa chýbajú na svetových trhoch a tým aj volatilita cien je niekde úplne inde, ako bola pred týmto konfliktom. Všetky štáty musia teraz čeliť vyšším cenám nákupu ropy, vyšším cenám nákupu plynu a hlavne sa zaoberajú aj bezpečnosťou, či vôbec bude dostatok plynu a ropy pre celosvetovú spotrebu,“ opísala obavy, ktoré zazneli od každého z ministrov členských krajín eurobloku.
Okrem prerušenia dodávok plynu a ropy Irán hrozí, že môže prerušiť aj podmorské telekomunikačné káble. Saková pripomenula, že takýto scenár ani EÚ, ani Slovensko v minulosti nezažili, hoci Únia v posledných rokoch čelila sérii kríz.
„Treba sa z týchto kríz poučiť, to však neznamená, že ďalšie krízy a v iných oblastiach neprídu. Vždy dôsledky takejto krízy alebo útoku či už na energetickú alebo telekomunikačnú infraštruktúru prinášajú nové dôsledky a nové opatrenia, s ktorými sa budeme musieť vyrovnať vo veľmi rýchlom časovom období,“ povedala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
