Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Saková spomenula, že pri téme zlučovania alebo prehodnocovania koncentrácií, boli revidované dve nariadenia EÚ z rokov 2003 a 2008.
Autor TASR
Brusel 24. septembra (TASR) - Nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť nesmie znamenať viac byrokracie. Upozornila na to vo štvrtok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) na zasadnutí Rady Európskej únie (EÚ) pre konkurencieschopnosť v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Saková pripomenula, že témou rokovaní bolo aj nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Ten by podľa jej slov mal byť nastavený tak, aby podporoval tie odvetvia, kde EÚ má stále konkurenčnú výhodu, kde dosahuje prvenstvá.
„My vždy hovoríme, že aj ak sa zavádzajú nové pravidlá v rámci podpory konkurencieschopnosti, hlavne nezavádzajme aj novú byrokraciu a nekomplikujme to viac,“ povedala.
Zdôraznila, že v rámci týchto debát odznelo, že je potrebné urýchliť povoľovacie procesy v každej jednej oblasti, lebo čím sú tie procesy dlhšie, tým sme menej konkurencieschopní. „Myslím si, že sme ako ministri, ktorí sú zodpovední za konkurencieschopnosť, ťahali za jeden povraz. Každý si uvedomuje, v akej situácii sa EÚ nachádza,“ vysvetlila.
Rada ministrov prebrala aj nariadenie, ktorým sa vytvára rámec opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie v strategických odvetviach (zákon na urýchlenie rozvoja priemyslu).
Saková spresnila, že služba známa pod názvom „Investment Booster“, ktorá umožňuje investovať peniaze očakávané z iných investícií, je pripravovaná ako ďalší nový fond na podporu konkurencieschopnosti. Ale dodala, že vzhľadom na dekarbonizáciu priemyslu táto služba musí zohľadňovať to, že viaceré firmy už boli v minulosti zodpovedné a dekarbonizovali svoje aktivity. Tým pádom už nemôžu čerpať viac zdrojov cez Investment Booster, a preto členské krajiny budú tlačiť na to, aby si mohli napríklad namiesto kapitálových výdavkov prefinancovať prevádzkové náklady, ktoré sú spojené s vysokými cenami energií.
Saková spomenula, že pri téme zlučovania alebo prehodnocovania koncentrácií, boli revidované dve nariadenia EÚ z rokov 2003 a 2008.
„V súčasnej dobe, keď Európa má byť konkurencieschopná a potrebujeme, aby firmy, inovatívne firmy a startupy boli viac etablované a konkurencieschopné vo svete, tak potrebujeme zjemniť nariadenia týkajúce sa kontroly tých koncentrácií,“ povedala.
Upozornila, že je snaha zaviesť takzvaný „inovačný štít“, to znamená, aby pravidlá pre inovačné firmy boli trochu uvoľnenejšie, ale nie až natoľko, že by prišlo k ich zneužívaniu. „Odporúčame, aby prípad od prípadu bol pozorne sledovaný a každé vyhodnotenie sa robilo na základe aktuálnych dát,“ vysvetlila.
Saková v rámci bilaterálnych rokovaní s rakúskym rezortným partnerom hovorila o mechanizme predaja emisných povoleniek (ETS) a zhodli sa, že je potrebná spolupráca nielen na regionálnej, ale aj na európskej úrovni. Dodala, že komunikovať sa bude viac aj s ministrami životného prostredia, ktorí sú zodpovední za nastavenie celého systému ETS, hoci najviac si tie nastavenia „odnesie“ priemysel, ktorý ukazuje, aké sú dosahy mechanizmu ETS, ukazuje to ekonomický rast a konkurencieschopnosť podnikov.
Saková pripomenula, že témou rokovaní bolo aj nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Ten by podľa jej slov mal byť nastavený tak, aby podporoval tie odvetvia, kde EÚ má stále konkurenčnú výhodu, kde dosahuje prvenstvá.
„My vždy hovoríme, že aj ak sa zavádzajú nové pravidlá v rámci podpory konkurencieschopnosti, hlavne nezavádzajme aj novú byrokraciu a nekomplikujme to viac,“ povedala.
Zdôraznila, že v rámci týchto debát odznelo, že je potrebné urýchliť povoľovacie procesy v každej jednej oblasti, lebo čím sú tie procesy dlhšie, tým sme menej konkurencieschopní. „Myslím si, že sme ako ministri, ktorí sú zodpovední za konkurencieschopnosť, ťahali za jeden povraz. Každý si uvedomuje, v akej situácii sa EÚ nachádza,“ vysvetlila.
Rada ministrov prebrala aj nariadenie, ktorým sa vytvára rámec opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie v strategických odvetviach (zákon na urýchlenie rozvoja priemyslu).
Saková spresnila, že služba známa pod názvom „Investment Booster“, ktorá umožňuje investovať peniaze očakávané z iných investícií, je pripravovaná ako ďalší nový fond na podporu konkurencieschopnosti. Ale dodala, že vzhľadom na dekarbonizáciu priemyslu táto služba musí zohľadňovať to, že viaceré firmy už boli v minulosti zodpovedné a dekarbonizovali svoje aktivity. Tým pádom už nemôžu čerpať viac zdrojov cez Investment Booster, a preto členské krajiny budú tlačiť na to, aby si mohli napríklad namiesto kapitálových výdavkov prefinancovať prevádzkové náklady, ktoré sú spojené s vysokými cenami energií.
Saková spomenula, že pri téme zlučovania alebo prehodnocovania koncentrácií, boli revidované dve nariadenia EÚ z rokov 2003 a 2008.
„V súčasnej dobe, keď Európa má byť konkurencieschopná a potrebujeme, aby firmy, inovatívne firmy a startupy boli viac etablované a konkurencieschopné vo svete, tak potrebujeme zjemniť nariadenia týkajúce sa kontroly tých koncentrácií,“ povedala.
Upozornila, že je snaha zaviesť takzvaný „inovačný štít“, to znamená, aby pravidlá pre inovačné firmy boli trochu uvoľnenejšie, ale nie až natoľko, že by prišlo k ich zneužívaniu. „Odporúčame, aby prípad od prípadu bol pozorne sledovaný a každé vyhodnotenie sa robilo na základe aktuálnych dát,“ vysvetlila.
Saková v rámci bilaterálnych rokovaní s rakúskym rezortným partnerom hovorila o mechanizme predaja emisných povoleniek (ETS) a zhodli sa, že je potrebná spolupráca nielen na regionálnej, ale aj na európskej úrovni. Dodala, že komunikovať sa bude viac aj s ministrami životného prostredia, ktorí sú zodpovední za nastavenie celého systému ETS, hoci najviac si tie nastavenia „odnesie“ priemysel, ktorý ukazuje, aké sú dosahy mechanizmu ETS, ukazuje to ekonomický rast a konkurencieschopnosť podnikov.
